Ľudia, ekológia a roboty v poľnohospodárstve

V poľnohospodárstve sa pravidelne opakujú dve veľké témy: ekológia a zamestnanosť. Sledujú ich čoraz viac spotrebitelia, politici aj farmári.

Či sa nám to páči alebo nie, technológie, čo sa na poli využívali pred desiatkami rokov, dnes už nemusia stačiť. Dobrou správou je, že ľudská vynaliezavosť nespí ani na poliach či v maštaliach a nové technológie zásadne pomáhajú v snahe o efektívnejšie a zelenšie prístupy.

Bez pesticídov

Podľa Eurostatu predaj pesticídov za poslednú dekádu v EÚ výrazne poklesol. Slovensko v súhrnnej štatistike nefiguruje, avšak podľa slovenského Enviroportálu od roku 1989 došlo k ráznemu poklesu, no od roku 2005 opäť k nárastu spotreby pesticídov. Aj zo strany Európskej únie prichádza tlak na ich redukciu. Pesticídy nemajú dobré meno, ich používanie síce zaručuje efektívny boj proti škodcom, no ich nadmerné používanie degraduje pôdu, vodu, prispieva k emisiám CO₂ a môžu aj negatívne ovplyvňovať ľudské zdravie. Prvou alternatívou je ekologické poľnohospodárstvo, ktoré boj proti škodcom manažuje organickými látkami, ktoré sú však spravidla menej efektívne. Vďaka aktívnym podnikateľom v súčasnosti existuje už aj tretia cesta.

Tou je rozšírená robotizácia. Kým v boji proti burinám stále panujú herbicídy, vývoj naznačuje, že to nemusí byť navždy. V USA inovatívne farmy využívajú roboty, ktoré pomocou laseru a ultrafialového žiarenia cielene ničia semená buriny v pôde, čím zabraňujú ich rozrastaniu na poli. Hoci stále sa využívajú aj stroje na aplikáciu herbicídov, cielenejšie používanie umožňuje redukovať ich objem až o 90 %. Aj samotné stroje prechádzajú vývojom. Ľudia nechcú využívať veľkých „žráčov“ nafty, ale ľahké, spoľahlivé a efektívne roboty, ideálne poháňané s využitím obnoviteľných zdrojov. Postupnými krokmi tak dochádza k zelenej revolúcii 2.0. Hoci sú mnohé stroje na bežné použitie ešte pomerne drahé, konkurenčný tlak a hlavne ochota fariem inovovať to môžu veľmi rýchlo zmeniť.

Strážnik alebo kamerový systém?

Na Slovensku sa pravidelne opakuje problém s nedostatkom pracovných síl. Kým v službách či priemysle ide hlavne o kvalifikované pracovné sily, v poľnohospodárstve chýbajú aj nízko kvalifikovaní pracovníci. Mnoho ľudí volá po jednoduchom riešení: zamestnajme dlhodobo nezamestnaných. No aj pri tejto skupine ľudí častokrát chýbajú základné zručnosti pri narábaní s poľnohospodárskymi strojmi. Druhým problémom je rigidný zákonník práce a rastúca minimálna mzda, ktoré zamestnávanie tých najmenej kvalifikovaných robí drahým. Zamestnanec hoc s minimálnou mzdou, stojí zamestnávateľa so všetkými daňami a odvodmi vyše 840 eur mesačne. Farma si tak dvakrát rozmyslí, či zamestná napr. strážnika (s nočnými a víkendovými príplatkami) alebo zainvestuje do bezpečnostného systému. Kým príklad so strážnikom je relatívne jednoduchý, roboty sa čoraz častejšie budú používať aj na iné činnosti. Opäť príklad z USA, kde nedávno kolovalo virálne video farmára, ktorého zasiahli zavreté hranice. Za 16 dolárov na hodinu, ubytovanie a dopravu nedokáže zohnať dostatok pracovnej sily. Špargľové pole bol podľa vlastných slov nútený nechať neobraté, čím vyjde okolo 160 000 kg potravín navnivoč. Aj tento príklad ukazuje, že technologická výbava v podobe strojov je v čase krízy dôležitejšia ako si myslíme a aj tie najlepšie mienené politické opatrenia prinášajú nezamýšľané náklady.

Budúcnosť v robotickom objatí

Pôdohospodárstvo významne ovplyvňuje objem vyprodukovaných skleníkových plynov a podiel hlavne mladej pracovnej sily v sektore klesá. Vo verejnosti sa o robotizácii hovorí nelichotivo, najmä kvôli tomu, že „roboty berú prácu“ ľuďom. Empíria ukazuje opak. Roboty robia práce, ktoré ľudia nedokážu (ekologický boj proti škodcom) alebo nemajú záujem robiť. Roboty sú predĺžené ruky ľudskej práce, zhmotnený intelekt ľudí, ktorí ich vyvíjali. Budú preto súčasťou vývoja v poľnohospodárstve, ktorého „stará“ podoba pre množstvo ľudí zatiaľ nevytvára atraktívne pracovné príležitosti a priestor pre sebarealizáciu. Pandémia spomalila pohyb ľudí, no nie pohyb myšlienok. Odhalila slabosti vo farmárskom podnikaní, no odhalila aj priestor pre inovácie a efektívnejšie fungovanie. Kým politici zatvárali hranice a zbierali preferencie volaním po sebestačnosti, podnikatelia hľadali skutočné riešenia. Budúcnosť aj slovenských polí je v robotickom objatí.

AGROBIZNIS, 15.9.2021