Mýlil som sa

Grécko sa vrátilo na dlhopisové trhy. V prvej emisii od roku 2014 získalo 3 miliardy eur. Predaj cenných papierov bez investičného ratingu pritom pritiahol dopyt až 6,5 miliardy eur. Čo to znamená?

Grécko za peniaze požičané na 5 rokov platí len 4,62 percenta. Takže? Koniec eurokrízy? Oheň v jej epicentre uhasený, viacerí otvárajú šampanské?

My si nalejme čisté víno. Grécko je stále pod ochrannou rukou veriteľov, Európskej únie, ECB a MMF. Bez ich pomoci by šlo do defaultu. Len pár týždňov dozadu schválili veritelia krajine ďalších 8,5 miliardy eur pomoci.

Dlh Grécka narástol zo 109 percent HDP v roku 2008 na neudržateľných 179 percent, z ktorých je nervózny aj samotný MMF. Pritom viac než 80 percent gréckeho dlhu vlastníme skrze spoločnú centrálnu banku, ESM a MMF aj my.

Gigantický dlh krajinu zatiaľ nebolí. Napriek jeho rastu klesli úrokové náklady na občana z 1 068 eur v roku 2008 na 524 eur v roku 2016. Dotujú to - veritelia. Ak by Slovensko platilo ,,grécke" úroky, ročne by sme ušetrili 600 miliónov eur. Slovenské úrokové sadzby by, naopak, Grécko dostalo z dnešného ročného prebytku do deficitu 1,8 percenta HDP.

Tak prečo sa Grécko ,,vrátilo"? Ide o divadlo pre voličov v členských krajinách EÚ. Politici potrebujú ukázať úspechy záchranárskych prác, a to najmä pred nemeckými voľbami. O grécky ,,zázrak" sa však postaral aj niekto iný.

Presne pred piatimi rokmi mal legendárny prejav šéf ECB Mario Draghi. V júli 2012 v strachu pred rastúcimi úrokmi na periférii a defaultom Talianska zaklial dlhopisové trhy prekvapivým sľubom: ,,Je v našom mandáte, aby ECB urobila čokoľvek na zachránenie eura a verte mi: bude to stačiť." Včeliak bude lietať, euro prežije. Preložené: ECB už nebude sledovať len vývoj cien, ale vytvorí aj akékoľvek množstvo nových eur na nákup štátnych dlhopisov, aby ohrozenú členskú krajinu uchránila pred defaultom.

Trhy a politici pochopili. Rizikové prirážky začali vytrvalo klesať. Ministri financií členských krajín si oddýchli od otravných trhov. A klesajúce úroky na štátnych dlhoch začali prezentovať ako úspech ich fiškálnych politík. Prišli teda dobré časy. Garancia štátnych dlhov monopolnými tlačiarňami peňazí umožnila frajeriny ako vydanie 50-ročných dlhopisov Talianska za smiešnych 2,85 percenta alebo - návrat Grécka na dlhopisové ,,trhy". Napriek tomu, že obom krajinám nerastie ekonomika, ale dlhy.

Mýlil som sa. Neveril som, že centrálna banka dokáže potemkinovskú dedinu solventnosti viacerých krajín eurozóny udržať tak dlho. Myslel som si, že trhy tento bluf ECB odkryjú skôr. Ale cunami nových eur z centrálnej banky ich umlčalo a deň zúčtovania posunulo. Raz však príde, a práve vďaka ECB, ktorá vybavila pre politikov dovolenku od reforiem a šetrenia, to bude drahšie.

.týždeň, 30.7.2017