Nahradia počítače učiteľov?

Aj ekonomika môže ochorieť. Nemám na mysli finančnú krízu, ale nákladovú chorobu.

V 60. rokoch ju opísal ekonóm William Baumol. Je to choroba postihujúca odvetvia, ktoré nedržia krok s rastúcou produktivitou práce v hospodárstve, ale zároveň musia vyplácať vyššie mzdy, pretože konkurencia na trhu práce to vyžaduje. Najčastejšie touto chorobou trpia rôzne odvetvia služieb, ako napríklad vzdelávanie.

Vzdelať jedného človeka stálo pred rokom, desiatimi aj sto rokmi približne podobný počet človekohodín. Porovnajte to napríklad s ľudskou prácou potrebnou na obživu jedného človeka, ktorá klesla dramaticky.

Dôvodom, prečo školstvo nedokáže v produktivite držať krok s ostatnými sektormi, je absencia technológií, ktoré by šetrili čas a námahu. Inak ich nazývame aj roboti.

Roboti pred tabuľou

Nie je pravda, že by ich nikto nikdy v školstve neskúšal zapriahnuť. O technologickej revolúcii vo vzdelávaní sa veľa hovorilo, keď prišlo rádio, neskôr to mala byť televízia, následne VHS kazety v každej domácnosti a naposledy sa veľké nádeje vkladali do internetu a masových online bezplatných kurzov (tzv. MOOC).

Každá z týchto technológií priniesla nejaké čiastočné zmeny, ale karavána drvivej väčšiny škôl išla ďalej.

Dôvodom tohto neúspechu technológií nie je len centrálne riadené školstvo, zle nastavené motivácie a absencia spätnej väzby, čo je smrtiaci koktail pre akékoľvek inovatívne prístupy, ale aj nedostatky samotných podkladových technológií, ktoré nedokázali doručiť dva kľúčové faktory pre vzdelávanie: interakciu a individualizáciu.

Rádio, televízia, kazety a internetové kurzy spravidla ponúkali len pasívny a plošný vzdelávací zážitok.

To neznamená, že tradičné školstvo malo alebo má interakciu a individualizáciu na lepšej úrovni. Opak je pravdou. Školstvo však malo a má jednu veľkú výhodu oproti všetkým alternatívam – vynútenú účasť. Jeho zákazníci často nemajú na výber.

Technologický pokrok sa našťastie nezastavil a inovátori prišli s ďalšou nádejou pre vzdelávanie. Volá sa inteligentné tútorské systémy.

Tútorstvo ako vzdelávanie jedného žiaka jedným učiteľom je staré ako školstvo samo.

Navyše tútorstvo je mekkou interakcie a individualizácie. Nemalo by byť prekvapením, že je jednou z najefektívnejších vzdelávacích techník, dodnes si ju však mohlo dopriať len promile detí. Je totiž prekliata Baumolovou nákladovou chorobou. Inteligentné tútorské systémy ju sľubujú vyliečiť.

Nádej počítačového tútorstva

Inteligentné tútorstvo je počítačový program, ktorý žiakovi simuluje interakciu s tútorom v nejakom predmete. Najčastejšie má tri základné komponenty: obsah výučby (čo učiť), pedagogický modul (ako to učiť) a model žiaka (čo už vie).

Na základe týchto troch komponentov dokáže prispôsobovať vzdelávanie úrovni a postupu žiaka, neustále s ním aktívne komunikovať, dávať mu spätnú väzbu a overovať si, či všetkému správne porozumel. Jednoducho, prináša automatizovanú interakciu a individualizáciu. Je to robot-učiteľ.

Dnes už existujú desiatky takýchto robotov. A vzdelalo sa prostredníctvom nich toľko žiakov, že vznikajú celé štúdie a metaštúdie, ktoré porovnávajú ich výsledky s tradičným vzdelávaním alebo ľudskými tútormi.

Výsledky sú viac ako povzbudivé. Inteligentní tútori dosahujú výrazne lepšiu efektivitu ako tradičné vzdelávanie a podobnú efektivitu ako ich ľudskí kolegovia.

Medzi odborníkmi je najznámejší príklad robota-učiteľa Digital Tutor, ktorého vytvorila americká Agentúra pre vojenský výskum (DARPA) s cieľom vytvoriť vzdelávací systém pre IT odborníkov v Americkom námorníctve (NAVY).

Tento inteligentný tútor dokázal za šestnásť týždňov vytrénovať absolventov, ktorí následne nielen výrazne prekonali tradičných študentov vzdelávajúcich sa tridsaťpäť týždňov, ale dokonca aj odborníkov s desaťročnou praxou, ktorí mali byť štandardom kvality.

Ak by chceli podobne inteligentného tútora vyskúšať žiaci na Slovensku, budú si ešte musieť počkať.

Aplikácia, ktorá cvičí a testuje

Najbližšie k podobnému programu má momentálne aplikácia SmartBooks. To je niečo ako inteligentná cvičebnica, ktorá vysvetľuje, precvičuje a testuje. Obsahuje určitú formu interaktivity a aj individualizácie, ale zďaleka nemôžeme hovoriť o skutočnom tútorstve alebo nahrádzaní učiteľa.

S pompou ohlasovaných prelomových technológií vo vzdelávaní už bolo množstvo. Všetky skončili za školou. Áno, žiadna nemala taký prepracovaný systém interakcie a individualizovania ako inteligentné tútorské systémy.

Efektivita je však len jedna prekážka, ktorú musí užitočná inovácia prekonať. Potom je tu odpor establišmentu voči pokroku.

Každý pokrok totiž znamená, že niektoré veci sa budú robiť po novom a niekto sa bude musieť prispôsobiť.

Mnohé povolania prešli epochou rozbíjania strojov, ktoré „brali ľudom prácu“. Chcel by som veriť, že pri učiteľoch to bude inak. Uvidíme, či sa poučili z minulosti.

SME, 27.9.2022