Nezamýšľané dôsledky a zdieľaná ekonomika
Najhorúcejšou témou posledných týždňov je klasifikácia pracujúcich na platformách zdieľanej ekonomiky. Súd v Londýne potvrdil rozhodnutie, že vodiči Uberu majú byť zamestnanci. Čo nedáva príliš zmysel, ak si uvedomíme, že Uber svojím vodičom nehovorí kedy, koľko ani kde majú pracovať.
Cieľom tejto a podobných žalôb voči Uberu (nedávno zažalovali Uber aj vodiči z Nigérie) je jednoznačne zvýšiť príjem vodičov (či už priamo cez minimálnu mzdu alebo nepriamo cez sociálne benefity). To však vôbec nemusí byť také jednoduché – a to aj v prípade, keby to chceli všetci sudcovia v Londýne a dokonca aj samotný Uber.
Hlavný rozdiel medzi vodičmi zdieľanej ekonomiky a klasickými taxislužbami je flexibilita. Táto flexibilita sa odohráva na viacerých úrovniach. V prvom rade je to flexibilita v samotnom nábore nových vodičov a flexibilita celkovej ponuky vodičov v reálnom čase. A táto flexibilita spôsobuje, že „trh práce“ na platforme je extrémne konkurenčný. Inými slovami v momente, keď sa zvýšia zárobky vodičov (napr. Uber dočasne zvýši cestovné), tak veľa zaregistrovaných vodičov namiesto pozerania ich obľúbenej reality show naskočí do auta a začne rozvážať ľudí. Navyše, ak je toto zvýšenie cien dlhodobejšie, tak sa na platforme zaregistruje viac nových vodičov, teda aj ľudia, ktorí dovtedy nemali záujem jazdiť. Výsledkom toho je, že ponuka vodičov na platforme Uber je v ekonomickom žargóne silne elastická.
To znamená, že je ťažké, ak nie priam nemožné dlhodobo zvýšiť hodinovú mzdu vodičov. Vyššie cestovné totižto priláka nových vodičov, zároveň sa prihlási viac už zaregistrovaných vodičov a to znova bude tlačiť na zníženie mzdy. Výnimku tvoria situácie, keď je zvýšené cestovné podložené zvýšeným dopytom zo strany zákazníkov (teda keď ide o tzv. surge pricing). Ak sa však zvýši cestovné len z dôvodu, že sa tak regulátor, sudca alebo Uber rozhodol, tak výsledkom bude viac vodičov na cestách a menšie priemerné zárobky.
To, že nejde iba o „naivnú ekonomickú teóriu“ potvrdila aj nedávna štúdia s názvom Rovnováha na trhu práce: dôkazy z platformy Uber (Labor Market Equilibration: Evidence from Uber). Tá ukázala, že ak Uber v mestách zvýšil cestovné, tak sa zvýšil zárobok vodičov len dočasne a v priebehu 8 týždňov bol ich hodinový zárobok na rovnakej úrovni ako pred zvýšením (aj keď dostávali vyššie cestovné). Ako je to možné? Jednoducho poklesla vyťaženosť vodičov a jazdili viac prázdni. Rovnako poklesol aj dopyt zo strany zákazníkov, ktorí museli platiť viac (aj keď sa ich čakanie na odvoz skrátilo, keďže viac vodičov bojovalo o menej zákazníkov). Záverom je tak smutná správa pre rôznych odborárov, žalobcov a nespokojných vodičov: ak sa vám nepáči hodinový zárobok, musíte si hľadať prácu inde.
Graf: Vývoj hodinových miezd a využiteľnosti auta týždne pred a po zvýšení cestovného
Ďalšou úrovňou flexibility zdieľanej ekonomiky je flexibilita pre už existujúcich vodičov, ktorí sa voľne rozhodujú koľko hodín do týždňa odpracujú, v ktoré dni a môžu sa dokonca rozhodnúť aj na hodinovej báze – či nasledujúcich 10 minút budú jazdiť alebo nie. A vodiči zdieľanej ekonomiky si túto flexibilitu vážia. Presnejšie, vodičom Uberu prináša flexibilita práce dvakrát taký úžitok, než by mali pri rovnakej mzde z úväzku, ktorý je neflexibilný. Ak by ste súčasným vodičom ponechali ich mzdy a prinútili ich pracovať klasicky pondelok až piatok 8 hodín, tak by poklesli odjazdené hodiny až o 2/3. A to len kvôli poklesu subjektívneho úžitku z práce, ktorá ich zväzuje. To sú závery štúdie Hodnota flexibilnej práce: evidencia od vodičov Uberu (The Value of Flexible Work: Evidence from Uber Drivers).
Tieto závery a štúdie by mali byť výstrahou pre akékoľvek dobre myslené intervencie do fungovania platforiem zdieľanej ekonomiky. Výsledkom totižto môžu byť nezamýšľané dôsledky: nižšia využiteľnosť vodičov, čo znamená, že na cestách bude viac áut obsluhovať menší počet zákazníkov, s čím sú spojené cestné zápchy a znečistenie. Pritom v inej štúdii autori ukázali, že vodiči zdieľanej ekonomiky jazdia o 30 % menej času a až o 50 % menej kilometrov bez pasažiera ako klasickí taxikári. Toto je ďalší benefit, o ktorý môže zregulovaná a obmedzená zdieľaná ekonomika prísť.
TREND 28.11.2017