Kryptomeny a anarchia - Seminár rakúskej ekonómie VIII
Ôsmy ročník Seminára rakúskej ekonómie organizoval INESS už tradične v priestoroch kaštieľa Mojmírovce, v termíne od 15. do 18. marca 2018. Stretlo sa tu 29 študentov z rôznych univerzít a miest z celého Slovenska či z Česka.
Prvý večer odštartovali organizátori z INESS krátkym privítaním a ekonomickým kvízom, kde účastníci v štvorčlenných tímoch hľadali odpovede na otázky z ekonomickej histórie, riešili analytické úlohy ale aj odpovedali na menej vážne otázky, typu „kto je najatraktívnejší nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu?“. Nasledovalo krátke predstavenie účastníkov a neformálna diskusia s lektormi v salóniku kaštieľa, ktorá pokračovala do neskorých nočných hodín.
Piatkový deň sme otvorili krátkym cvičením, počas ktorého mali účastníci možnosť sa bližšie zoznámiť. Nasledovala prvá prednáška seminára na tému „Základný príjem nerieši základné problémy“. Radovan Ďurana z INESS v nej predstavil koncept základného príjmu, jeho fungujúce podoby a ideológie, ktoré za týmto nápadom stoja. Porovnal ľavicový a pravicový pohľad na základný príjem a uviedol niekoľko argumentov za aj proti. Poukázal aj na systém sociálnych dávok na Slovensku, ktorý už dnes poskytuje určité podoby nepodmieneného príjmu, ako napríklad prídavok na dieťa, avšak napriek tomu je voči najchudobnejším vrstvám obyvateľstva nastavený pomerne striktne.
Druhá prednáška patrila hlavnému rečníkovi SREK-u, profesorovi Edwardovi Stringhamovi z Trinity College v USA. Vo svojej prednáške predstavil účastníkom Rakúsku ekonomickú školu, jej hlavných predstaviteľov a základné idey. Uviedol tiež teoretické východiská rakúskej ekonómie ako napríklad subjektívnu teóriu hodnoty, jej prepojenie na klasickú ekonómiu a spomenul niekoľko knižných titulov, ktoré záujemcom umožnia lepšie pochopiť princípy rakúskej ekonómie.
Poobede seminár pokračoval témou prírodných zdrojov a problematike ich (ne)vyčerpateľnosti. Martin Vlachynský z INESS nazval svoju prednášku „Mŕtve pandy neplačú“ kde v úvode vysvetlil, že mnohé oblasti ochrany prírody sú otázkou preferencií či morálneho nastavenia ľudí. Ak čelíme voľbe medzi postavením nemocnice či zachovaním pralesa, prichádzajú do konfliktu preferencie dvoch skupín, kde sa ťažko určuje, kto by mal mať právo rozhodnúť. Rečník hovoril tiež o obavách z vyčerpateľnosti prírodných zdrojov, pri ktorých však upozornil, že spotrebitelia nedopytujú samotné zdroje, ale energiu či produkty, ktoré sa z nich dajú vyrobiť.
V ďalšom bloku sme pokračovali témou zdieľanej ekonomiky, ktorá spôsobila zásadnú revolúciu v používaní kapitálu a potrebu revízie regulačného rámca v oblastiach ako napr. preprava či ubytovacie služby. Dr. Róbert Chovanculiak z INESS začal s úvahou, ako by sa dali využiť voľné miesta v autách. Práve zdieľaná ekonomika umožňuje oživiť mŕtvy kapitál v podobe nevyužívaného auta, priestoru či náradia, zdieľaním s inými ľuďmi, ktorí ho v danom momente dopytujú.
Ďalšia v poradí bola prednáška „Čo ste vždy chceli vedieť o ekonómii ale báli sa opýtať“ od Dr. Davida Lipku, prorektora Anglo-American University v Prahe. Vo svojom vstupe hovoril o vzniku spoločenského poriadku, ktorý rieši stret rôznych názorov a preferencií. V spoločnosti fungujú iné vzorce rozhodovania v armáde, v rodine či v štáte, preto je veľmi náročné až nemožné vytvoriť univerzálne platné pravidlá. Komplexnosť spoločenského poriadku ilustroval príbehom „Ja, ceruzka“, ktorý popisuje vznik obyčajnej ceruzky ako proces obrovského počtu neriadených interakcií.
Sobotu na Seminári rakúskej ekonómie otvoril opäť Dr. Lipka, tentoraz na tému „Liberalizmus a jeho nepriatelia“. Vo svojej prednáške porovnal socializmus s liberalizmom a upozornil, že moc býva v socializme využívaná ako nebezpečné privilégium. Uviedol príklad vlády Mao Ce Tunga v Číne, kedy diktátorsky režim presviedčal obyvateľov, že za hladomor môžu vrabce. Neskôr pokračoval porovnaním politiky s podnikaním, ktoré vo svojej podstate vychádzajú z iných predpokladov a vlastností a preto sú mnohokrát v spore.
Prof. Stringham pokračoval doobedňajším programom. Tentokrát sa venoval verejným statkom a možnostiam, ako môžu byť poskytované súkromne. Začal definíciou externalít, ktoré sú uvádzané ako jeden z hlavných dôvodov, prečo by mal štát zasahovať do ekonomiky. V úvode poukázal na problém štátnych zásahov, keď vláda nemá dostatok informácií na to, aby našla vyhovujúce riešenie pre veľké množstvo ľudí s individuálnymi preferenciami. V prednáške sa venoval tiež súkromne riadeným obytným zónam, v ktorých sú „typicky verejné statky“ ako osvetlenie alebo cesty započítané do ceny domu a postavené zo súkromných peňazí.
Poobede pokračoval seminár ďalšou prednáškou profesora Stringhama. Hovoril o možnostiach vymáhania zmlúv mimo súdov, kde platia pravidlá súkromných poskytovateľov služieb. Spoločnosti ako eBay musia pozorne zvážiť náklady a výnosy svojich pravidiel, aby spotrebitelia boli stále ochotní využívať ich služby. Takto spotrebitelia na trhu nútia firmy hľadať najlepšie možné riešenia. Stringham označil reputáciu ako kľúčový faktor pri vymáhaní zmlúv. Uviedol mnohé príklady, kedy súkromné spoločnosti vytvorili napríklad systémy licencovania, ktoré majú dobré meno a sú preto všeobecne uznávané.
Podvečer sa účastníci venovali monetárnej politike a kryptomenám. Juraj Karpiš z INESS vo svojom vstupe popísal vývoj peňazí od úplných začiatkov, kedy ako výmenný prostriedok slúžili rôzne mušle, neskôr zlato či iné drahé kovy. Popísal prechod od krytých k nekrytým papierovým peniazom a súvislosť so vznikom finančných kríz. V závere prešiel ku kryptomenám, k blockchain technológii a jej prínosu pre budúcnosť finančného systému.
Po večeri medzi účastníkov zavítal etický hacker Juraj Bednár (Digmia, Citadelo), ktorý sa momentálne venuje zakladaniu Paralelnej Polis v Bratislave. Vo svojej prezentácii sa venoval práve konceptu Paralelnej Polis, ktorá už funguje v Prahe, predstavil ľudí či aktivity, ktoré tento priestor v sebe ukrýva.
Nedeľné ráno patrilo téme duševného vlastníctva. Dr. Richard Ďurana z INESS vo svojej prednáške spochybňoval prínos patentov pri tvorbe inovácií. Poukázal na to, že mnohé vynálezy sú vynájdené v tom istom čase (od dávnych čias prakticky neexistuje vynález, ktorý by nemal viacerých tvorcov) a patenty sú udelené tomu, kto skôr „dobehne“ na patentový úrad. Venoval sa tiež negatívnym javom, kedy patenty neslúžia ako ochrana vynálezcov, ale predstavujú monopoly a rent-seeking.
Záverečný prednáškový blok zavŕšil Dr. Lipka. Svoju prednášku venoval morálnym otázkam v ekonómii. Ako príklad uviedol zavretie neefektívnej fabriky, ktoré je očami ekonóma dobré a prínosné pre spoločnosť, avšak ľudia, ktorí v nej dlhé roky pracovali to môžu vnímať ako nespravodlivé a kruté. V strete týchto názorov je ťažké odlúčiť emócie od logiky. Lipka citoval dielo Adama Smitha – Teória mravných citov, v ktorom tvrdí, že každý človek sa rodí s citmi, ktoré ho vedú k istému konaniu. Práve „človek v hrudi“, ktorý nás vedie k tomu aby sme nazerali na životné situácie očami iných, ovplyvňuje naše rozhodovanie a vysvetľuje, prečo konáme proti logike.
Po spoločnom obede nasledoval záverečný ceremoniál, počas ktorého účastníci získali certifikáty o úspešnom absolvovaní seminára. V závere Pavol Fukatsch a Marianna Sádecká predstavili študentskú organizáciu Slovak Students For Liberty a možnosti zapojenia sa do jej aktivít.
Všetci účastníci získali balíček vybavený kvalitnou ekonomickou literatúrou a ďalšími študijnými materiálmi. Týmto srdečne ďakujeme Nadácii Tatra Banky, Philip Morris Slovakia a Komunitnej Nadácii Bratislava za podporu. Veľká vďaka patrí aj mediálnym partnerom – portálu Aktuality.sk a Startitup.
Galéria z podujatia: