Koľko by štát stáli nižšie preddavky? Prakticky nič.

Ak daňová povinnosť živnostníka, alebo podnikateľského subjektu prekročí 2500 eur na dani z príjmu, na ďalší rok musí začať platiť daňové preddavky. Buď štvrťročne, alebo dokonca mesačne (ak bola povinnosť 16 600 eur).

Platenie preddavkov je administratívna nepríjemnosť – musíte si nastavovať a rušiť pravidelné platby. Je tu ale aj väčší problém. Preddavky platíte z príjmov aktuálneho roka, ale ich výška reflektuje príjmy minulého roka. Až po daňovom priznaní sa daň zúčtuje a štát vám prípadný preplatok vráti. Pre niekoho maličkosť, pre iného zásadný problém. Ak ste živnostník, ktorý v roku 2017 dostal zaplatený veľký projekt, zrazu mu vyskočia v roku 2018 vysoké preddavky, hoci sa mu možno v tomto roku až tak nedarí.

Hranica 2500 eur nám prišla nezmyselne nízka a preto INESS v rámci 2. balíčka propodnikateľských opatrení navrhol zvýšiť ju aspoň na 10 000€. Tým by z povinnosti platiť preddavky na DPPO vypadlo zhruba 30 000 spoločností (vypočítané na základe údajov Finstatu, pre SZČO dáta nie sú). Nad hranicou 10 000 € by s povinnosťou platiť preddavky stále ostalo zhruba 16 000 spoločností.

Návrh síce Ministerstvo hospodárstva do jednaní zaradilo, ale stroskotal na nesúhlase Ministerstva financií. Takáto zmena by mala vraj negatívny dopad na rozpočet. Ministerstvo financií tomuto návrhu pravdepodobne venovalo maximálne 15 sekúnd, inak by si všimlo, že fiškálne náklady sú takmer nulové.

V prvom rade, prišlo by len k hotovostným výpadkom v rozpočte. Daň by sa nikomu neznížila, len by bola zaplatená o pár mesiacov neskôr. Koľko by to tak mohlo stáť? Opäť si pomôžeme údajmi z Finstatu z roku 2016 (v čase našich výpočtov ešte neboli dáta z roku 2017 zverejnené) a rozpočtom 2017.

Rozpočtované príjmy z DPPO v roku 2017 dosiahli 2,56 miliardy eur. Z toho ale 400 najväčších platcov zaplatilo 63%, 1200 najväčších pokrylo 74% príjmov a 5000 najväčších platcov vykryje celých 86% príjmov DPPO.

V praxi to znamená, že spomínaných 30 000 platcov, ktorí by prestali platiť preddavky, platí do rozpočtu len nepatrné percento. Naša 3-minútová excelová extrapolácia (viď obrázok) ukazuje, že firmy naďalej odsúdené na preddavky by platili až 97% výnosov DPPO.

Buďme ale mimoriadni pesimisti a predpokladajme dva scenáre – že náš návrh by znamenal hotovostné výpadky 5%, resp. 10% výnosov DPPO. Teda štát by musel v priebehu roka vykryť dieru 128 miliónov, resp. 256 miliónov euro. Tie by mu neprichádzali postupne ako teraz (cez preddavky), ale prišli by až na konci roka.

Znamenalo by to, že tieto peniaze si bude musieť požičať cez 3, 6 a 9 – mesačné štátne pokladničné poukážky. To je niečo ako štátny dlhopis, len s veľmi krátkou dobou splatnosti. Aké sú na nich úroky? Tušíte správne, nulové (dokonca sem-tam aj záporné)! Čiže zrušenie preddavkov by štát dnes stálo presne nula nič eur.

Nulové úroky nebudú naveky. Pozrime sa, aké by boli náklady zrušenia preddavkov, ak by sa štátne pokladničné poukážky predávali s 0,5%, respektíve s 1% úrokom.

V najpesimistickejšom prípade, teda keď by bolo zrušením preddavkov zasiahnutých 10% výnosov DPPO a zároveň by sa platili 1% ročné úroky na štátne pokladničné poukážky, tak by ročný náklad zvýšenia stropu preddavkov na DPPO dosiahol 800 000 €, slovom osemstotisíc eur. Opatrenie, ktoré by pozitívne zasiahlo 30 000 podnikateľov by stálo menej ako 0,00045% výdavkov štátneho rozpočtu. V skutočnosti ešte menej, možno vôbec nič.

Ak ani takéto triviálne opatrenie pre podnikateľov nemá u tejto vlády šancu, v čo môžu dúfať?