Stredobod záujmu

Pred časom som na konferencii s tieňovými ministrami zdravotníctva zachytil výrok, že „štátne zdravotníctvo sa od súkromného odlišuje tak, že stredobodom je pacient, nie zisk.“ Nepamätám si, ktorý z nich to bol – a je to aj tak jedno. Reči o tom, že „stredobodom“ je pacient, občan, dieťa, matka (doplň ľubovoľnú cieľovú skupinu) sú bežnou rétorickou výbavou väčšiny politikov.

Odhliadnime nateraz od klišé, že stredobodom záujmu súkromného sektora je zisk (v skutočnosti je stredobodom spotrebiteľ, bez zacielenia na spotrebiteľa nie je zisk). Sústreďme sa na štát. Ak je niečo stredobodom záujmu, mali by sme priebežne overovať, ako sa tomuto nášmu subjektu darí. Či mu naša deklarovaná pozornosť a zameranie niečo prináša. A tu je moment, keď dieťa zakričí, že cisár je nahý.

Aké záväzné ukazovatele kvality poskytovanej starostlivosti poznáte? Pozor, nemyslím teraz len nejakú tabuľku v databáze OECD, alebo Eurostatu. Takých zopár nájdete, aj keď väčšinou so starými a nepresnými dátami. Mám na mysli ukazovatele, ktoré by boli pravidelne merané, ktoré by mali krátko-, stredno- a dlhodobé ciele a z ktorých by sa vyvodzovala konkrétna zodpovednosť. Napríklad 5 ročné prežitie s rakovinou pľúc, alebo miera amputácií pri diabetikoch, či doba od diagnózy po nasadenie liečby podľa štandardov.

Asi tušíte, kam tento komentár smeruje. Takéto ukazovatele nie sú. Teda pardon – Minulý rok vznikol záväzok vlády znížiť odvrátiteľné úmrtia do roku 2025 na úroveň krajín V3. To je síce pekné, ale pokiaľ sa tento záväzok nerozmení na drobné a neurčia sa kompetencie a zodpovednosť za ich dosahovanie, nič to nepomôže. Čo si má zo záväzku „vziať“ nemocnica, alebo váš všeobecný lekár?

Absencia záväzných cieľov sa netýka len zdravotníctva, ale takmer všetkého, čo štát robí. Kvalita vzdelania, rýchlosť súdnych procesov, resocializácia väzňov, stav mostov... vyberte si hocičo a zistíte, že žiaden skutočný „stredobod záujmu“ tam nie je. Pamätáte si, že by nejaký minister odstúpil, pretože nedosiahol stanovený cieľ? Že by sa vláda na konci roka postavila pred tabuľu, na ktorú si zapísala ciele (nemýliť si s tabuľou, na ktorej sa vyškrtávajú zavedené sociálne balíčky).

Súkromný sektor pozná KPI – Key Performance Indicators – ukazovatele výkonnosti. Ak pracujete v korporácii, je dokonca možné, že máte nielen celofiremné, ale aj svoje osobné. Možno by sa štát mohol inšpirovať. Ona tá neviditeľná ruka trhu má totiž v mnohých veciach oveľa väčší poriadok ako ruka štátnych úradníkov. Dočkáme sa nejakých skutočných cieľov v budúcom programovom vyhlásení?

HN, 27.1.2020