Zelená ekonomika sa predáva, hnedá robí

Pre voličov je čitateľnejšie, ak poslanec zdvihne ruku za znižovanie emisií, ako vysvetľovať, prečo bude pridelenie dotácií prísnejšie.

Predinulý týždeň sa v Európskom parlamente hlasovalo o novej podobe Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Vyzerá to však, že nebude ani zelenšia, ani zázračne nezlepší konkurencieschopnosť slovenských fariem.

Nastavovanie poľnohospodárskych dotácií z Európskej únie je totiž nekončený príbeh. Čo má byť pomoc a podpora pre farmárov, vyvoláva skôr kontroverzie a problémy. Okrem toho, že dotácie sú lákadlom pre rôznych „dobytkárov“, poškodzujú dve prostredia – podnikateľské a životné.

Stále veľa peňazí na priame platby 

Priame platby sú dotácie odviazané od produkcie, na ich získanie je nutné vykázať len poľnohospodársku plochu, na ktorej hospodárite, alebo napríklad len zvieratá, ktoré chováte. Problémom týchto platieb na Slovensku je, že motivujú k nečinnosti.

Ak minimalizujete náklady spojené s hospodárením na pôde (napríklad len pokosíte) alebo so starostlivosťou o zvieratá, ostane vám z dotácie viac. Tento predpoklad potvrdzujú aj čísla. Chov mäsového dobytka predpokladá produkciu teliat. Tie sú ukazovateľom produktivity daného podniku.

Keď sa pozrieme do ročenky plemenárskych služieb, tak zistíme, že v sledovaných podnikoch sa na 100 kráv v priemere narodí len 67 teliat. Množstvo fariem tak chová kravy „dôchodkyne“ alebo ak chcete „na dovolenke“, ktoré neprodukujú ani mlieko, ani mäso. Na tieto zvieratá si však môže podnik požiadať dotácie. V posledných rokoch sa síce kladie dôraz na takzvaný animal welfare, teda dobré chovné podmienky zvierat, tie však majú pomôcť produkcii a nepodporovať vznik ZOO.

Podobne je to aj s dotáciami na plochu. Podmienkou je zabrániť samonáletu drevín, teda stačí pokosiť či mulčovať, a príjem z dotácie je váš. Pestovanie akejkoľvek plodiny si vyžaduje extra starostlivosť, na ktorú síce opäť môžete požiadať dotácie, ale podmienky sú prísnejšie a bez byrokracie to nebude. Motiváciou fariem je vykázať čo najviac veľkých plôch, aby získali čo najviac peňazí. Na druhom konci sú príklady fariem, ktoré dotácie vôbec nevyužívajú, keďže zdĺhavé administratívne požiadavky pri žiadostiach pre nich predstavovali viac nákladov ako výnosov.

V minulosti sa na Slovensku peniaze z Programu rozvoja vidieka presúvali do prvého piliera (priame platby), čo znamenalo viac príjmu pre neproduktívne až kontraproduktívne činnosti. Každý členský štát má totiž istú formu voľnosti pri nastavovaní dotačných schém. Pri nastavovaní „novej“ poľnohospodárskej politiky to europolitici Slovensku ešte uľahčili a rovno stanovili povinný podiel 60 percent všetkých zdrojov na priame platby.

Namiesto emisií burgre 

Napriek voľnosti v nastavovaní dotačných podmienok pre jednotlivé štáty dochádza na európskej úrovni k volaniu po jednotnejšej zelenej agropolitike, ktorá by platila pre všetkých európskych farmárov a vytvorila tak „spravodlivejšie“ podmienky.

Zelená politika sa dobre predáva, kým s ňou nie sú spojené konkrétne kroky. Len nedávno hlasovali poslanci v europarlamente v prospech prísnejších emisných limitov, teda aby emisie skleníkových plynov do roku 2030 poklesli o 60 percent. Problémom tohto hlasovania je, že samotný záväzok nehovorí nič o  prostriedkoch, akými má byť zníženie dosiahnuté. Preto je pre poslancov také jednoduché deklarovať záujem o životné prostredie.

Súčasné nastavenie priamych platieb napríkad vedie k tomu, že prvky ako remízky či medze, ktoré zabezpečujú väčšiu biodiverzitu v krajine, sú zrovnané. Hoci pôda a rast organickej hmoty prirodzene viažu uhlík, aj poľnohospodárska výroba má podstatný podiel na emisiách. Tu však dochádza k stretu záujmov, kde vyhráva zachovanie status quo štedrého dotovania pred naviazaním týchto prostriedkov na zelené alebo produkčné ciele.

Predsa len, pre voličov je čitateľnejšie, ak poslanec zdvihne ruku za znižovanie emisií, ako vysvetľovať, prečo bude pridelenie dotácií prísnejšie. Preto sme sa z médií skôr dozvedeli, že poslanci hlasujú o tom, či aj vegetariánske burgre sa môžu nazývať burgrami, ako o tom, za akých podmienok sa prerozdelí 340 miliárd eur z rozpočtu Európskej únie.

Protichodné opatrenia v európskej politike nie sú novinkou. Na Slovensku sa každú jar intenzívne debatí o repke, ktorá je okrem iného pestovaná na veľkých monokultúrnych poliach a preto ekológmi kritizovaná. Väčšina jej produkcie sa používa na biopalivá, jej pestovanie je teda paradoxne výsledkom ekologickej politiky. No na vine nie sú farmári, ktorí ju pestujú, ale úradnícky dopyt, ktorý robí jej pestovanie výhodným.

Ponaučenie pre Slovensko? 

Neočakávajme od Európskej únie efektívne dotačné politiky. V minulosti sme boli viackrát svedkami, že spleť európskych rozhodnutí je pre bežného občana nečitateľná, a preto funguje u politikov stratégia zbavovania sa zodpovednosti. Napriek tomu, dostatočná voľnosť v nastavovaní dotácií Slovensku nebráni zamerať prostriedky na systémové reformy. Majme to na pamäti predtým, ako začneme ukazovať prstom na Brusel.

Komentár bol uverejnený v Denníku N