Nahraďme polohrubú mzdu hrubou

INESS Inštitút ekonomických a spoločenských analýz spustil 8.12. 2021 iniciatívu za nahradenie polohrubej mzdy skutočnou hrubou mzdou. Domovská stránka kampane je www.polohrubamzda.sk.

Vládnuca koalícia zverejnila prvé návrhy daňovej reformy, v rámci ktorej sa pripravujú aj zmeny v určovaní odvodov zo mzdy. Vznikla tak vynikajúca príležitosť na zrušenie súčasného modelu vykazovania hrubej mzdy, ktorá obsahuje len 74% skutočnej ceny práce zamestnanca.

Vo videu ukazujeme, čo vo mzde je a čo tam chýba:

To, že súčasná hrubá mzda je zavádzajúca, sa dá zistiť nielen racionálnou úvahou, ale overili sme si to aj v reprezentatívnom prieskume na vzorke 1 000 respondentov formou CAWI online survey,  využívajúcom MNFORCE SK panel.

Záverečná správa agentúry MN Force je dostupná na tomto linku. V prípade záujmu zašleme kompletné výsledky prieskumu v xls.

Prieskum v mnohom „prekonal“ naše očakávania. Verejnosť nielenže nevie, aké sú celkové náklady práce, ale veľká časť dokonca považuje hrubú mzdu za celkové mzdové náklady. Na otázku, aké sú mzdové náklady hrubej mzdy 1000 € správne odpovedala necelá tretina respondentov:

Zamestnanci nielenže nepoznajú odvody platené zamestnávateľom, ale nemajú ani dobrý prehlaď o odvodoch, ktoré sa im strhávajú z hrubej mzdy. Zamestnanci platia odvody z hrubej mzdy vo výške 13,4 %, ale len 36 % respondentov uviedlo správne rozmedzie 10 % – 20 %.

 Viac ako polovica respondentov (55 %) si myslí, že zamestnanec platí odvody výrazne vyššie, pätina z nich odhaduje viac ako 30 % sadzby, ktoré prevyšujú skutočné celkové odvodové zaťaženie.

„Prieskum potvrdzuje to, s čím sa zamestnávatelia denne stretávajú pri prijímaní nových zamestnancov alebo rozhovoroch o zvyšovaní miezd. Diskusie sa vedú o veličine, ktorá ani jednu stranu nezaujíma. Pre zamestnanca je totiž kľúčový čistý príjem, pre zamestnávateľa zas celková cena práce. Kvôli neznalosti výšky odvodov napríklad zamestnanci často požadujú výšku (hrubej) mzdy, ktorá nezodpovedá ich očakávaniam „v čistom“, uviedol Ján Solík zo Združenia podnikateľov Slovenska.

Najciteľnejšie sa táto neznalosť prejavuje pri najnižšej, minimálnej mzde. Prieskum potvrdil, že verejnosť má veľmi chabú predstavu o tom, aká je skutočná cena minimálnej mzdy:

80% respondentov výrazne podhodnotilo mzdové náklady minimálnej mzdy. Ako upozorňujeme v štúdii Polohrubá mzda vytvára daňovo-odvodový guláš, práve táto neznalosť je významným zdrojom konfliktu medzi zamestnancami a zamestnávateľmi pri vyjednávaní o výške minimálnej mzdy. Verejnosť, hlavne zamestnanci si často neuvedomujú, aké je skutočné navýšenie nákladov pri raste polohrubej mzdy.

Hrubá mzda je zavádzajúca

Z prieskumu tiež vyplynulo, že tretina respondentov dokonca považuje hrubú mzdu za celkové mzdové náklady zamestnanca. Výsledky prieskumu tak môžeme zhrnúť do konštatovania, že zamestnanci na Slovensku nepoznajú skutočnú cenu svojej práce a najslabšie informácie majú o odvodoch, ktoré za nich platia do poisťovní zamestnávatelia.

Neznalosť mzdových nákladov nie je prekvapivý výsledok, naopak, pochopiteľný. Je to nežiaduci dôsledok existencie. tzv. hrubej mzdy, ktorá je fiktívnou, účtovnou hodnotou. Hrubá mzda nevyjadruje celkovú cenu práce (nie sú v nej zahrnuté odvodové náklady zamestnávateľa), v skutočnosti by sme ju mali nazývať „polohrubá mzda“.

Ak považujeme za správne, aby zamestnanci poznali skutočné daňovo-odvodové zaťaženie ich práce, ich skutočnú platbu za verejne poskytované služby, je potrebné iniciovať zmenu v spôsobe výpočtu odvodov. Najlepším spôsobom, ako zvýšiť informovanosť pracujúcich, je zrušenie používania súčasného výpočtu hrubej mzdy a jej nahradenie celkovými mzdovými nákladmi (superhrubou mzdou).

Kompletnú tlačovú správu k téme polohrubej mzdy nájdete tu.

Ďalšie zdroje k téme:

Audio podcast k polohrubej mzde

Priemerná mzda bola 1 550 eur v roku 2020

Rozhovor: Hrubú mzdu treba zrušiť

Iniciatívu za zrušenie polohrubej mzdy podporili: