Konkurencia je ako prúžky Adidas. Viac neznamená vždy lepšie.

Európska komisia pripravuje novú reguláciu internetových spoločnosti pod názvom Digital Markets Act (DMA). V rámci nej prikazuje a zakazuje platformám množstvo vecí, všetko pod heslom: „viac spravodlivého, konkurenčného a inovatívneho podnikania na internete“.

Dobré úmysly však nestačia. Vytvoriť dobrú reguláciu je pre politikov spravidla nadľudský výkon. Vytvoriť dobrú reguláciu v dynamickom a inovatívnom prostredí internetu, kde často politici a úradníci vôbec nechápu obchodné modely platforiem, je ešte násobne ťažšie. A preto to zatiaľ skoro vždy skončilo fiaskom. Všetko nasvedčuje tomu, že inak tomu nebude ani pri regulácii DMA.  

Zoberme si jednu oblasť regulácií, ktoré pretláča Európska komisia – vytvoriť spravodlivý prístup tretím stranám na platformy. Obchodný model mnohých platforiem je postavený na vytváraní „digitálnych trhovísk“, teda manažujú priestor, kde sa môžu stretávať poskytovatelia služieb a ich zákazníci. Ale zároveň často samotné platformy ponúkajú rôzne služby a tým konkurujú spomínaným poskytovateľom.

Niekedy sa dokonca stane, že zo služby, ktorú predtým poskytovala tretia strana na platforme, sa stane funkcia samotnej platformy. V ekonomickom žargóne: prebehne vertikálna integrácia, alebo to môžeme nazvať „balíkovanie“. Teda platforma postupne na seba nabaľuje nové a nové funkcie, ktoré predtým boli niekoho službami.

Predstaviť si môžete napríklad operačný systém mobilného telefónu, ktorý keď si zapnete, máte na ňom nainštalované funkcie kalendára, prehliadača alebo predpovede počasia. Všetky tieto funkcie však poskytujú aj mnohí nezávislí tvorcovia mobilných aplikácií. Alebo si môžete predstaviť internetový prehliadač, v ktorom vyhľadávate reštaurácie a on vám okrem zoznamu ukáže rovno aj svoju mapku, kde reštaurácie nájdete a ako ich hodnotili ich zákazníci. Lenže toto sú tiež funkcie, ktoré niektoré internetové spoločnosti poskytujú ako samostatné služby.

No a samozrejme platformy poskytujú tieto svoje funkcie zákazníkom prednostne. Nevytvárajú na svojich platformách „dokonalé trhové prostredie“, v rámci ktorého môžu súťažiť ich funkcie so službami iných poskytovateľov. A toto je bod, ktorý sa nepáči Európskej komisii a svojimi reguláciami chce platformy otvoriť a vytvoriť z nich verejne regulované domény, kde budú môcť všetci šťastne súťažiť za rovných podmienok až kým neumrú (nebudú vymazaní zákazníkmi). Úradníci asi majú dojem, že ako užívateľ ocením, keď sa mi pri vyhľadávaní posilňovne zobrazia všetky mapy, ktoré ju evidujú.

Problém tohto negatívneho pohľadu na balíkovanie, či vertikálnu integráciu je, že vychádza z nesprávneho pohľadu na úlohu konkurencie v spoločnosti. Konkurencia tu nie je na to, aby čo najviac poskytovateľov služieb mohlo fungovať a „spravodlivo“ súperiť o zákazníkov. Konkurencia je tu na to, aby zákazníci dostali kvalitné, inovatívne a lacné služby. A to kľudne môže byť za určitých podmienok dosiahnuté tak, že sa množstvo predchádzajúcich služieb poskytovateľov zmení na funkcie platformy. V minulosti sme sa o tom mohli už mnohokrát presvedčiť.

Ak ste si pred 30-40 rokmi na vašom stolnom počítači nainštalovali textový alebo tabuľkový procesor, tak by ste k nemu nedostali funkcie ako počítanie slov, tvorenie poznámok pod čiarou alebo grafov. Dokonca ani funkciu tlače. Toto všetko boli separátne služby od separátnych spoločnosti, ktoré ste si mohli zvlášť kúpiť za desiatky až stovky dolárov.[1]

Z toho vyplýva, že balíkovanie softwaru v podobe dnešných aplikácií ako MS Word alebo Excel zabilo množstvo poskytovateľov služieb. Máme ale za nimi plakať? Možno niekoľko jednotlivcov uronilo slzu, ale drvivá väčšina zákazníkov dnes môže byť šťastná, že Európska komisia vtedy netvorila regulácie a nesnažila sa vytvoriť „spravodlivý, otvorený a konkurenčný“ trh pri poskytovaní služieb počítania slov v textových procesoroch.

Téma balíkovania sa však netýka len internetu, ale napríklad aj áut. Ešte v 50. rokoch 20. storočia bolo bežné, že auto nemalo smerovky, ale mohli ste si ich neskôr dokúpiť zvlášť a sami nainštalovať.[2] Dokonca v 60. rokoch prebehol súdny spor Fordu za jeho balíkovanie auta s autorádiom, čo sa logicky nepáčilo výrobcom autorádií.[3] Znamená to, že dnes by automobilky mali vytvoriť „spravodlivý, otvorený a konkurenčný“ trh pri výbere doplnkov na autá vychádzajúce z ich fabrík?

Konkurencia je ako prúžky Adidas. Viac neznamená vždy lepšie. Vynucovať konkurenciu v rámci platformy tam, kde by konkurenciou medzi platformami nevznikla, povedie nutne k nezamýšľaným dôsledkom. A tými bude menej kvalitných, inovatívnych a lacných služieb pre zákazníkov. Teda menej toho, čo skutočná konkurencia prináša.