S triezvou hlavou o mzdách učiteľov

Mzdy učiteľov sú témou každý rok. Tentokrát je to však iné. Okrem interných argumentov o stave školstva hrá dôležitú rolu aj externý vývoj – inflácia a deficit verejných financií. Ako sa v tomto stave postaviť k zvyšovaniu miezd učiteľov popisujeme v novej publikácii INESS: S triezvou hlavou o mzdách učiteľov.

Téma miezd učiteľov a s tým spojená kvalita vzdelávania je dôležitá aj pre zamestnávateľov. Ján Solík zo Združenia podnikateľov Slovenska upozorňuje, že doterajší prístup, v ktorom si rovnostárstvo zamieňame s férovým odmeňovaním, nepomáha riešiť problém s nedostatkom učiteľov, ani nie je príkladom efektívneho narábania s peniazmi daňových poplatníkov a prijímania rozhodnutí založených na dátach a faktoch.

Ministerstvo školstva môže zobrať tento nepriaznivý vývoj externých faktorov ako príležitosť na vyriešenie mnohých dlhodobých interných problémov. Inými slovami, keď z objektívnych dôvodov nie sú financie na drahé, plošné zvyšovanie miezd, je najvyšší čas si spraviť domácu úlohu a prijať viacero opatrení smerom k učiteľom, ktoré sú menej finančne náročné, ale dlhodobo sa odkladali. Nízko-visiaceho ovocia, ktoré môže reálne pomôcť učiteľom v najhorších podmienkach, je v školstve stále viac než dosť.

Dnešné nastavenie miezd učiteľov je príliš administratívne a zamerané na plošné tabuľky. To znamená, že odmeňovanie učiteľov žiadnym spôsobom nereflektuje rôzne podmienky dopytu a ponuky po ich práci v rôznych regiónoch Slovenska a pri rôznych vyučovacích predmetoch. Už vôbec nehovoriac o kvalite učiteľov.

Výsledkom je viacero nerovnováh, ktoré v školstve vznikajú. Napríklad priemerná mzda učiteľa v Bratislavskom kraji je 1484,6 eur, pričom v Prešovskom kraji je to 1510,5 eur. Teda bratislavskí učitelia zarábajú o 1,7 % menej ako prešovskí. Pričom priemerná mzda v hospodárstve je v Bratislavskom kraji o 54,3 % vyššia než v Prešovskom kraji. Následkom tohto je nedostatok učiteľov v Bratislave. Riešením je zavedenie regionálneho príplatku pre učiteľov, ktorý bude zohľadňovať tieto rozdielne mzdové úrovne. Školstvo sa môže inšpirovať napr. policajným zborom, ktorý ponúka príspevok na bývanie pre policajtov v Bratislave.

Ďalším problémom sú mzdy začínajúcich učiteľov, ktoré sú relatívne nízke a znova nie sú žiadnym spôsobom diferencované podľa regiónov. Začínajúci učitelia nastupujú so mzdou 970 eur, bez ohľadu na to či učia v Bratislave alebo v Sabinove. Pričom nástupný plat predavača v Bratislave je 1100 eur a v Sabinove 890 eur. Začínajúci učiteľ tak v Bratislave dostane o 100 eur menej ako jeho priateľ za kasou, zatiaľ čo v Sabinove o 110 eur viac. Nízke mzdy začínajúcich učiteľov potvrdzujú aj empirické práce, ktoré upozorňujú, že najaktívnejší v hľadaní si nového zamestnania sú mladí učitelia do 35 rokov.

Zmeny by si zaslúžilo aj nastavenie odmeňovania podľa pridanej hodnoty práce učiteľov. Súčasné nastavenie tabuliek odmeňuje len splnenie formálnych náležitostí vo forme atestácie alebo počet rokov strávených za katedrou. Tento systém tiež nijako nezohľadňuje predmety, ktoré učitelia učia. A tak rovnaký plat musí riaditeľ ponúknuť dejepisárovi aj informatikovi. Dáta z trhu práce ale ukazujú, že tých prvých je dostatok a druhých školy nemôžu zohnať.

Riešením je zníženie váhy, ktorú hrajú rigidné tabuľky pri odmeňovaní učiteľov a vniesť do systému viac možností pre riaditeľov diferencovať mzdy podľa kvality a hodnoty učiteľov pre školu. To samé o sebe samozrejme nestačí. Spolu s tým treba otvoriť vzdelávací trh a dať čo najviac možností rodičom a žiakom vyberať ši školu, čo vytvorí tlak na kvalitu u poskytovateľov.

Toto všetko sú zmeny a opatrenia, ktoré sa dajú prijať alebo na nich začať pracovať bez toho, aby ministerstvo školstva potrebovalo nájsť v rozpočte stovky miliónov eur na drahé plošné zvyšovanie platov učiteľov. A zároveň sú to opatrenia, ktoré pomôžu mnohým učiteľom, ktorí to objektívne najviac potrebujú, čo zvyšuje šancu na rast kvality vzdelávania.

Celú štúdiu S triezvou hlavou o mzdách učiteľov si môžete prečítať ako PDF na tomto linku.