Zákaz nedeľného nakupovania je späť

Niektoré politické nápady sa vracajú ako bumerang. Zákaz nedeľného predaja patrí medzi ne. Po dva a pol roku ho máme znova v parlamente. Výhodou tejto legislatívnej recyklácie je aspoň to, že kritikom stačí zopakovať staré argumenty. Sú stále platné.

Zákaz nedeľného predaja je krásny príklad toho, prečo ekonómia pozná pojem „vyjavené preferencie“. Ak sa totiž v prieskume spýtate ľudí, či sú za zákaz nedeľného predaja (ako to spravil prieskum v máji 2020), dostanete jasnú odpoveď „áno“. Je to totiž rovnaké, ako spýtať, sa či bijú svoje deti, alebo či sú opilci. „Ja?! Nedeľu trávim samozrejme s rodinou v prírode!“.

To sú predstierané preferencie, ktorými sa snažíme ukázať pred verejnosťou (hoci je to len slečna anketárka) to, ako by sme chceli byť vnímaní ostatnými. Pohľad do plných obchodov v nedeľu -  to sú vyjavené preferencie. To, čo naozaj chceme.

Preto si INESS pred dvoma rokmi dali spraviť kontraprieskum, kde sme morálne posolstvo otočili. Spýtali sme sa v ňom ľudí, či by malo byť ľuďom v maloobchode dovolené privyrobiť si v nedeľu. Odpoveďou bolo jasné „áno“.

Okrem prieskumu sme vtedy napísali aj rozsiahlejšiu analýzu, kde sme popísali naše argumenty a výsledky rôznych výskumov na tému zákazu nedeľného predaja v maloobchode. Negatívne ekonomické dopady takého rozhodnutia sú zjavné: zníženie zamestnanosti, zníženie dostupnosti čiastočných úväzkov, menej efektívne využitie kapitálu, vyššie vedľajšie náklady pre spotrebiteľov (mnohí ľudia v nedeľu nakupujú z nutnosti, nie pre „prázdnotu duše“).

V súčasnej ekonomickej situácii však najviac zdôrazním pokles miezd zamestnancov. Nielen že sa zásadne znížia príležitosti pre študentov, či nízkopríjmových na víkendový brigádnicky zárobok. Klesnú aj príjmy kmeňových zamestnancov. Ak v priemere dnes pracujú jednu nedeľu v mesiaci (12 hodín), vďaka nedeľnému minimálnemu príplatku 3,58 eur za hodinu ich hrubá mzda klesne o 43 eur mesačne. To je 516 eur ročne, zhruba ročný náklad na elektrinu jednej domácnosti. Pripomínam, že títo ľudia už prišli o možnosť pracovať cez sviatok, keďže vtedy je práca v maloobchode už nejakú dobu zakázaná.

Okrem tradičných rečí o posilnení rodiny (kto by sa staral o naše rodiny, keby niet poslancov?) zaznel aj novátorský argument za zavreté obchody – šetrenie energiami. Odhliadnime teraz od toho, že aj v nedeľu musí bežať chladenie a časť osvetlenia a teda moc energií sa neušetrí. To nie je podstatné.  Obchodníci platia za energie trhové ceny a je na nich zrátať si, či im nedeľa nákladovo vychádza. Obchody sú tvorcami HDP rovnako ako fabriky, kaviarne, alebo fitness centrá. Kilowatthodina elektriny minutá na nakupovanie je rovnako minutá, ako tá v kine, pivárni, alebo pri výrobe káblových zväzkov. Na šetrenie energií tu máme ceny, nie nálady politikov.

Kto chce v nedeľu zavrieť, nech zavrie. Bez ohľadu na druh výroby či služby. Každé nedobrovoľné zatváranie akejkoľvek prevádzky, nielen maloobchodu, však znamená stratu vyrobenej hodnoty, zníženie hodnoty kapitálu a hlavne, zníženie príjmov a prepúšťanie zamestnancov.

SME, 21.10.2022