Keď nevieš reformovať, začni prikazovať

Najskôr by malo Ministerstvo školstva dokázať, že vie zmeniť fungovanie školstva a vzdelávací zážitok detí z matematiky. A až potom môže začať uvažovať o povinnej maturite.

Ministerstvo školstva prišlo s návrhom na zavedenie povinnej maturity z matematiky. Minister Drucker argumentuje, že to pomôže rozvoju analytického myslenia a matematika je potrebná aj pri štúdiu humanitných odborov. Z tohto návrhu sa tešia aj zamestnávatelia. Vidia za tým šancu na zvýšenie kvalifikácie budúcich zamestnancov.

Na prvé počutie to znie ako výborný nápad. Kto by nechcel zvýšiť matematickú gramotnosť Slovákov. A nebodaj sa ešte posunúť vyššie v rebríčkoch PISA. Mám však s týmto návrhom dva problémy. Je veľmi otázne, či je to správny prostriedok na dosiahnutie deklarovaného cieľa. A pri bližšom pohľade sa otáznym stáva aj samotný cieľ. 

Zmeniť paragraf je najľahšie

Podporovatelia povinnej maturity automaticky predpokladajú, že jej zavedenie povedie k zlepšeniu matematických zručností žiakov. Nanešťastie, zlepšovanie kvality vzdelávania takto jednoducho nefunguje. Keby to tak fungovalo, tak by sme u našich žiakov mali vidieť rozdiel medzi čitateľskou a matematickou gramotnosťou v testovaniach PISA. Zo slovenského jazyka máme predsa povinnú maturitu, a tak aj výsledky by mali byť lepšie. Opak je však pravdou. Naši žiaci majú v priemere lepšie umiestnenia z matematiky. 

V skutočnosti je zlepšenie výsledkov žiakov veľmi náročná a komplexná úloha. Nie vždy sa to podarí, aj keď sa zlepší manažment škôl, kvalita obsahu vzdelávania, pripravenosť a platy učiteľov, keď sa zavedú digitálne pomôcky a tak ďalej. Výskum vzdelávacích politík je plný pokusov, ktoré zlyhali. Predpokladať, že nejaká povinná maturita prinesie skokovú zmenu, je na úrovni myslenia, že keď zavedieme jednu hodinu telesnej výchovy navyše, tak zlepšíme životosprávu a obezitu u detí. Svet takto jednoducho nefunguje.

Napriek tomu ministerstvo takto jednoducho myslí. A to aj preto, lebo zaviesť skutočne funkčnú reformu je extrémne ťažké. Na rozdiel od zavedenia novej povinnosti, čo je otázka zmeny paragrafu. Dnes sa už začína objavovať niekoľko málo „na vedeckých dôkazoch založených“ vzdelávacích politík, pri ktorých sa zdá, že fungujú. Napríklad sem patrí „učenie na správnej úrovni.“ To vyžaduje, aby školy opustili stredoveké zmýšľanie, pri ktorom deti rozdeľujú podľa arbitrárneho veku narodenia a začnú deti viac deliť podľa úrovne vedomostí, a tak lepšie individualizovať výuku. Toto je však niečo, čo sa oveľa ťažšie nariadi z centra. Na to potrebujete najprv vytvoriť podmienky, aby mohlo takéto niečo vyrásť zospodu.

Na toto všetko môže ministerstvo a zamestnávatelia povedať, že povinná maturita je len prvý krok. A budú nasledovať ďalšie, ktoré zlepšia kvalitu vzdelávania a pomôžu motivovať deti, aby mali radi matematiku. Ale ono je to presne naopak. Najskôr by malo ministerstvo dokázať, že vie zmeniť fungovanie školstva a vzdelávací zážitok detí z matematiky. A až potom na koniec môže začať uvažovať o povinnej maturite. Robiť to z opačného konca je neefektívne a kruté voči žiakom. 

Čo je stredoškolská matematika

Predpokladám, že väčšina čitateľov tohto textu je vysokoškolsky vzdelaných a úspešne absolvovali stredoškolskú matematiku. Koľko si z nej pamätáte? Koľko z toho využívate vo svojom každodennom živote? U mňa je to trojčlenka a pri stavbe domu som si oprášil Pytagorovu vetu. To je však ešte učivo základnej školy. Žiaci na strednej škole sa učia karteziánsky súčin množín, kvadratické a goniometrické funkcie či kombinatoriku. Koľko učiteľov slovenského jazyka, telocviku, hudobnej výchovy, alebo dejepisu by prešlo maturitou z týchto tém? 

Možno je skutočne čas riešiť otázku povinnej maturity. Ale zo slovenského jazyka. Naozaj ju všetky deti potrebujú, alebo, potrebujú ju v tej forme a s tým obsahom, ktorý sa dnes vyučuje? Teda pomenovať syntaktickú konštrukciu a vzory skloňovania?

A nezabúdajme, že čas žiakov a rozvrh vyučovania nie je nafukovací. Čím viac priestoru dáme matematike alebo slovenčine, tým menej ostane na iné veci. Dnes je populárne hovoriť o dôležitosti mäkkých zručností. Ako sa tie vyučujú na stredných školách? Nezaslúžili by si vlastnú maturitu? A čo taká mediálna gramotnosť, alebo starostlivosť o svoje telesné a dušené zdravie? To sú veľmi dôležité a aktuálne témy. Ja ako ekonóm trebárs lobujem za maturitu z finančnej gramotnosti. Kto kde odmeral a dokázal, že karteziánsky súčin množín alebo syntaktická konštrukcia sú dôležitejšie ako tieto témy?

03.07.2024, DenníkN