Kjótske limity aj bez podpisu

Zatiaľ čo „zeleným“ krajinám ako sú Rakúsko či Švajčiarsko sa pomaly rozplýva sen dosiahnuť limity stanovené Kjótskym protokolom, jednou z mála krajín, ktorá ich pravdepodobne dokáže splniť, je USA. Tie Spojené štáty americké, ktoré ho odmietli ratifikovať, začo sa im dostalo silnej kritiky.

Pritom len pár rokov dozadu to bolo ťažko predstaviteľné. Ako je možná taká náhla zmena a ako to, že ju nikto nepredvídal? Pretože ako to kedysi brilantne vystihol Julian Simon, ľudský um v podobe vedeckého pokroku, ale aj manažérskeho prekonávania prekážok, je nezmerateľný a nepredvídateľný.

Bridlicový plyn bol prednedávnom takmer bezvýznamným a ťažko dosiahnuteľným energetickým zdrojom. No vďaka prelomom v ťažobných technológiách v roku 2010 USA predbehli v produkcii plynu Rusko. Dnes je plyn päťkrát lacnejší v USA ako v Európe a presúva sa naň podstatná časť výroby elektrickej energie. Odhaduje sa, že v nasledujúcich štyroch rokoch sa v USA zatvorí 175 uhoľných elektrární. Už dnes sú emisie CO2 v USA na 20-ročnom minime, v roku 2016 by mal byť pokles až na úroveň roku 1980, nehovoriac o ešte dramatickejšom poklese ďalších látok ako je NO2 a SO2, ktoré produkujú uhoľné elektrárne. 

Nie každá krajina má pod sebou obrovské zásoby plynu, no aktuálna situácia demonštruje ako málo dokážeme predikovať spoločenský vývoj, nieto ho dokonca nalinkovať reguláciami, limitmi a či multilaterálnymi zmluvami. Elektrárenské spoločnosti dokážu napriek obrovským utopeným investíciám v uhoľných elektrárňach reagovať veľmi promptne na zmenu a ponúkať lacnejší a čistejší prúd. Niečo, čo sa nepodarí ani po desiatkach kôl rokovaní politikov nad espressom a pagáčmi.