Švajčiarske nie

Podobne ako na Slovensku, ani v Švajčiarsku nie je dovolené fajčenie na verejných miestach, s výnimkou vyhradených fajčiarskych miestností.

Aby sme boli presní, v 8 kantónoch Švajčiarska sú zakázané aj fajčiarske miestnosti, ak sú miestom výkonu práce (napríklad čašníka). Výnimku majú v týchto kantónoch kluby s povinným členstvom. No v 16 zvyšných kantónoch si uplatnili výnimku,  a tá sa stala tŕňom v oku federálnej vláde a záujmovým skupinám preferujúcim zásah do dobrovoľných rozhodnutí ľudí s cieľom ich ochrany štátnou mocou.

Švajčiari s prevalenciou fajčenia - 32% Muži / 28,3% Ženy - patria skôr k priemeru, a rozhodne nepatria medzi krajiny, kde by bolo fajčenie národným športom a masívnym zabijakom (Rusko 62%) a podobne ako v iných krajinách, aj tú výskyt fajčenia postupne klesá. Víkendové referendum vo Švajčiarsku malo rozhodnúť, či sa fajčiarske miestnosti zakážu úplne. S dvojtretinovou väčšinou rozhodli Švajčiari v prospech fajčenia – to jest v ponechaní práva vlastníkov reštaurácií poskytovať služby fajčiarom a ponechaní zodpovednosti na zamestnancoch (a zamestnávateľoch) za možné dôsledky ich pobytu v zafajčenom prostredí. Podľa niektorých komentátorov bol výsledok tohto referenda aj prejavom neochoty Švajčiarov popustiť uzdy Veľkému bratovi. Toto referendum je z pohľadu Slovenska zaujímavé len v tom, že dáva tušiť, ako sa čoskoro zmení zákon aj na Slovensku.

Aj na Slovensku parlament zakázal vlastníkom reštaurácií poskytovať svoje služby iba fajčiarom, a teda so svojim majetkom nemôžu nakladať podľa vlastného uváženia. Parlament do reštaurácií vpustil Veľkého brata, keď zodpovednosť za prípadné zdravotné následky z navštevovania týchto zariadení (najmä pasívneho fajčenia) odobral ľuďom, a rozhodol sa ich chrániť pred ich vlastnou preferenciou tým, že prinútil vlastníkov zariadení poskytovať nefajčiarske priestory. Mnohých vlastníkov tak donútil k investíciám, ktoré nezamýšľali a nezvýšili ich blahobyt. Z ekonomického hľadiska je to forma selektívnej dane. Dlhodobé dôsledky podobných krokov sú ťažko merateľné, ale predvídateľné. Posilňovanie reštriktívnych zásahov štátu do dobrovoľných rozhodnutí (kontraktov) verejnosti v oblasti fajčenia bude dodávať odvahu mocichtivým pánom regulovať čoraz širšie spektrum oblastí života. Môžeme len hádať, kedy budú zakázané rockové koncerty kvôli negatívnemu zdravotnému vplyvu hluku na divákov a zamestnancov organizátora...

Švajčiarske nie je významné aj z iného aspektu. Reštriktívna loby združujúca často až fanaticky vystupujúcich hygienikov a lekárov totiž rada používa a myslí vo veľkých číslach. Fajčenie je najdôležitejší modifikovateľný faktor rizika predčasného úmrtia a jeho elimináciou by sa ušetrilo 5,4 mil. úmrtí  je ich rozhodujúci argument a táto veta z pera WHO nesmie chýbať v žiadnej vedeckej práci venovanej tabaku.  A čisto pragmatický pohľad na vec hovorí, že čiastočne zlepšiť zdravotný stav pár desaťtisíc zamestnancov pred fajčením (najmä čašníkov, z ktorých aj tak veľká časť fajčí), je príliš malý benefit v podobe „predídených“ úmrtí oproti alternatívnym reštrikciám. . Ideálnou alternatívou pre lobistov je zákaz fajčenia v domácnosti – má potenciál väčšieho počtu zachránených životov (nemusí ísť hneď o plošný zákaz, ale napr. minimálne 12 mesiacov po pôrode, keďže pasívne fajčenie v domácnosti má zvlášť u novorodencov významné dopady na ich budúci zdravotný stav). A hoci návrh na zákaz fajčenia v domácnosti  ešte oficiálne nepadol, verím tomu, že v mysliach predstaviteľov tejto skupiny už má jasné kontúry. A práve nie v nedávnom referende minimálne oddialilo verejnú prezentáciu ďalších zásahov do osobného života fajčiarov v záujme ochrany zdravia. Samozrejme, len vo Švajčiarsku.