Daň z finančných transakcií vzbudzuje obavy

Interné dokumenty odhaľujú obavy krajín z navrhovanej dane z finančných tranksakcií (alebo keď sa ideológia stretáva s ekonomickou realitou).

Európska komisia pravdaže nechápe, čo spôsobuje tento rozruch. Niektoré krajiny, ktoré sa pôvodne plánovali podieľať na toľko kritizovanom projekte európskej dane z finančných transakcií (FTT), teraz menia svoj postoj alebo ho aspoň odsúvajú ad acta.

Do rúk sa nám dostalo memorandum jedenástich krajín (vrátane Slovenska, pozn. INESS), ktoré sa v rámci „posilnenej kooperácie“ prihlásili k tejto dani. Toto memorandum otvára celý rad obáv týkajúcich sa návrhu Komisie. Exkluzívne zverejňujeme celé 6-stranové memorandum tu.

Memorandum, ktoré je v žargóne EÚ tzv. „non-paper“, bolo v apríli na stretnutí za zavretými dverami prerokované predstaviteľmi členských krajín EÚ. Nejde teda o reflexiu akejkoľvek konečnej pozície jedenástky (ktorej samotní členovia medzi sebou nezdieľajú jednotné stanovisko vo viacerých záležitostiach).

Prekvapujúcou skutočnosťou je fakt, že viaceré krajiny, ktoré sú navonok zástancami FTT, majú v skutočnosti proti nej celý rad výhrad. Dokument zúfalo hľadá odpoveď na otázku, ako by Tobinova daň v praxi mohla fungovať. Táto skutočnosť pridáva nové aspekty k už existujúcim, fundamentálnejším námietkam proti FTT, nastolenými Veľkou Britániou pred Európskym súdnym dvorom a v súčasnosti podporenými už aj Luxemburskom (tento prípad sme analyzovali v samostatnom článku).

Celý dokument si môžete prečítať tu; nasleduje jeho stručný obsah:

• Existujú hlasy žiadajúce objasnenie ako by výber dane prebiehal v praxi.
• Krajiny kritizujú, že z „dopadovej štúdie“ Európskej komisie „nie je dostatočne jasné, ako by zdaňovanie štátnych dlhopisov ovplyvnilo ceny úverov pre vládu“, a či by rast týchto cien „mohol byť vyvážený výnosmi z FTT“.
• Navyše existujú obavy ohľadom spätného odkupu dlhopisov (tzv. repo operácie). „Daň spôsobí dodatočné náklady, ktoré budú pre trhové subjekty neúnosné“, vraví dokument. „Repo operácie sú veľmi užitočným nástrojom pre správu likvidity štátnej pokladne a zánik tohto trhu v kombinácii s nedostatkom dostupných alternatív spôsobí vážne problémy s risk manažmentom.“ Najmä Taliansko má tento typ obáv súvisiaci s permanentným strachom z raketového vzostupu vládnych nákladov na úvery.
• Vzhľadom na poňatie „teritoriality“ v tomto návrhu Komisie, žiadny členský štát by nemohol „vyberať všetku daň z finančných transakcií platenú za dlhopisy vydané touto členskou krajinou. Vo výsledku zvýšenie ceny dlhu pre vládu... nemusí byť nutne kompenzované výnosmi z FTT.“ Toto svojim spôsobom nadväzuje na obavy Veľkej Británie z toho, že FTT by zasiahla firmu sídliacu v jednej krajine, ale daň by bola vybraná (a teda jej výnosy by boli využíté) vládou inej krajiny. Zdaňovanie bez legitimity, mohli by sme namietnuť.
• Otázna je tiež daňová sadzba: „Rovná 0,1% sadzba navrhovaná Komisiou by mohla vytvoriť neadekvátnu záťaž v prípade krátkodobých dlhopisov... v porovnaní s dlhodobými dlhopismi.“
• Znepokojenie však nie je limitované výhradne na vládne dlhopisy. Krajiny konštatujú, že „firmy vyslovujú obavy, že rovnaký efekt, ako bol popísaný vyššie pri vládnych dlhopisoch, sa prejaví aj pri korporátnych emitentoch a bude mať negatívny dopad na finančné možnosti firiem.“ Ako sme už viackrát konštatovali, vzniká riziko, že daň zasiahne biznis v čase, keď už má problémy s udržiavaním účtovnej rovnováhy (a čelí obzvlášť vysokým úverovým nákladom, najmä na juhu).
• Neistota ohľadom dopadov FTT na vysoko frekventované obchodovanie (high-frequency trading).
• Členské štáty taktiež požiadali Komisiu, aby objasnila viaceré definície vo svojich návrhoch (napr. „nákup a predaj finančného nástroja“, „zrušenie alebo náprava finančnej transakcie“ atď.)

Inými slovami, dokonca aj medzi predpokladanými šampiónmi sú potenciálny dopad a praktickosť FTT zahalené rúškom neistoty a množstvom obáv, najmä ak príde reč na dopady na reálnu ekonomiku v čase, keď eurozóna zúfalo hľadá cestu k rastu.

Pre kohokoľvek s trochou zmyslu pre ekonómiu je toto interné memorandum silným dôvodom k tvrdeniu, že FTT má omnoho viac do činenia s politikou, než na faktoch založenom technickom riešení.

Článok bol publikovaný 23.4.2013 na Open Europe Blog.
Pre INESS preložil Roman Ujbányai