Nová publikácia - Atómová hrozba

Prehnané podnikateľské sebavedomie slovenskej vlády a poskytnuté štátne garancie môžu vyjsť slovenských spotrebiteľov draho. Taký je podtitul novej publikácie, ktorú si môžete zdarma stiahnuť ako pdf tu, či v papierovej podobe zakúpiť v INESS osobne, alebo poštou.

Krátke zhrnutie

Výkupom pozemkov vláda potvrdila úmysel získať pre Slovensko tretiu jadrovú elektráreň. Hoci konkrétnejšie kontúry tohto projektu nie sú známe, projekt ďalšej atómovej elektrárne má podporu naprieč celým politickým spektrom na Slovensku. Ekonomicky však takýto projekt stojí na veľmi vratkých nohách a môže znamenať pre slovenskú ekonomiku a najmä spotrebiteľov elektriny veľkú záťaž. Tejto téme sa do detailu venuje naša nová analýza s názvom Atómová hrozba.

20 rokov chybných prognóz

Vďaka pádu socializmu a transformácii ekonomiky, ktorá so sebou priniesla utlmenie a pády mnohých energeticky náročných podnikov, spotreba elektriny na Slovensku nikdy neprekročila úroveň z roku 1989. Obdobie samostatnosti je obdobím stagnácie v spotrebe elektrickej energie. Mierny rast spotreby v rokoch 2006-2008 bol celý vymazaný nástupom krízy v roku 2008. Ekonomické oživenie v rokoch 2010-2012 nebolo sprevádzané rastom spotreby elektriny. Spotreba elektriny v slovenských domácnostiach klesá bez ohľadu na hospodársky vývoj nepretržite od roku 2000 a do roku 2011 poklesla o viac ako 20 %. Znižovanie spotreby elektriny je aj cieľom viacerých záväzných európskych politík.

Zároveň je to obdobie chybných prognóz spotreby elektriny na Slovensko, ktoré jej budúcu spotrebu sústavne nadhodnocujú. Ak by sa investície do nových zdrojov dôsledne držali prognózy SE z roku 1996, dnes by sme mali na Slovensku prebytočné kapacity porovnateľné s kapacitou dvoch až piatich reaktorov.

Referenčný scenár aktuálnej prognózy vývoja spotreby elektriny pre roky 2013-2030 predpokladá 1,2 % ročný rast spotreby. Ide opäť o veľmi optimistický variant. Pre porovnanie, najvyšší rast spotreby elektrickej energie na Slovensku bol v rokoch 2000-2008, keď spotreba rástla priemerným tempom 0,98 % ročne. Tempo rastu HDP na Slovensku v tom období dosahovalo priemernú hodnotu 5,6 %. Vzhľadom k hĺbke prebiehajúcej ekonomickej a dlhovej krízy je sotva predstaviteľné, že sa v najbližších rokoch vrátime k podobným hodnotám rastu ekonomiky.

Aj percentuálne malé nadsadenie odhadu budúcej spotreby znamená utopenie stoviek miliónov eur. Preto je dôležité, aby tieto potenciálne straty, ktoré sú výsledkom zlých odhadov budúcnosti, znášali súkromní investori a nie daňovníci. Dobrým varovným príkladom je paroplynová elektráreň v Malženiciach. Pritom aj v prípade oficiálnych prognóz by v prípade spustenia ďalšej jadrovej elektrárne výroba elektrickej energie na Slovensku v roku 2030 prekročila odhadovanú spotrebu o takmer 40 %.

Riziká NJZ

Plán postaviť nový jadrový zdroj (NJZ) sa začína realizovať v momente, keď:

• Spotreba elektriny dlhodobo stagnuje a nie je predpoklad výrazného rastu v budúcich dekádach
• Slovensko je už dnes plne sebestačné z pohľadu inštalovaného výkonu
• Alternatívne náklady kapitálu sú vysoké
• Regulačné riziko je vzhľadom k rozpoltenosti pohľadu EÚ na jadrovú energetiku vysoké
• Existuje dobrý predpoklad, že v regióne bude v nasledujúcich rokoch dostatočná produkcia, až pretlak elektrickej energie.
• Predlžovanie výstavby a nárast odhadovaných nákladov je vysoko pravdepodobné.
• Je nejasná budúcnosť JE V2.

Z týchto dôvodov sa nový projekt nezaobíde bez garantovanej výkupnej ceny elektriny. Pritom koncová cena elektrickej energie na Slovensku pre podnikateľské subjekty patrí k najvyšším v kontinentálnej Európe. NJZ s garantovanou výkupnou cenou by tak zodvihol koncovú cenu elektriny asi o 8,6 €/MWh. Pre porovnanie, na podporu toľko kritizovaných OZE dnes platíme okolo 8,8-9,6 €/MWh. Ďalším rizikom je vytlačenie súkromných investícií, ktoré by mohli byť smerované do ekonomicky výhodnejších energetických projektov.

Na používanie metód socialistického plánovania neexistuje dôvod ani v energetike. Na trhu nie je jediný hráč – štát, hranice nie sú uzavreté a technologický pokrok sa šíri rýchlo. Vládna stratégia by mala nechať otvorenú možnosť na využitie budúcich príležitostí – technologického pokroku v energetike. V nasledujúcich dekádach je otvorené množstvo scenárov vývoja v elektroenergetike – pokračujúce výrazné zlacnenie a rozvoj OZE, zlacnenie plynu, vyššia energetická efektívnosť a tým nižší dopyt po elektrine, modernizácia existujúcich zdrojov, ale aj modernejšie a lacnejšie nové jadrové zdroje. Hľadať to správne riešenie je úlohou investorov, ktorí naň budú riskovať vlastné prostriedky, nie úlohou vlády, ktorá riskuje prostriedky daňovníkov.