Prvé výstrely do vlastných radov

Je desivé, ako rýchlo sa to v Európe zvrhlo, objavili sa obchodné sankcie a zákazy obchodovania. Takýto vývoj neveští nič dobré.

Európa obmedzila súkromné financovanie vybraných ruských bánk pôsobiacich mimo EÚ, zakázala nové zbrojárske obchody (existujúcich kontraktov, čiže dodávky francúzskych vojenských lodí sa sankcie netýkajú) a zregulovala dodávky prieskumných technológii do ruského energetického priemyslu. Putin Rusom zdražil každodenné nákupy zákazom dovozu mliečnych výrobkov, mäsa, rýb , ovocia a zeleniny z únie, USA a iných krajín podporujúcich Ukrajinu. Potešil tak švajčiarskych výrobcov syra a salám a celú Južnú Ameriku, ktorá svojou produkciou rada zapláta výpadok v ponuke a nahradí lacnejšie poľské či pobaltské výrobky.

Ak si Rus kúpi jablko od Poliaka, získavajú obe strany. Inak by sa obchod neuskutočnil. Ak im to niekto zakáže, obaja budú chudobnejší. A je úplne jedno, či táto intervencia príde z Moskvy alebo Bruselu.  Obchodné sankcie vždy ničia bohatstvo a robia spoločnosť chudobnejšou. Sú ekvivalentom bombardovania mesta, kde žije domáce obyvateľstvo premiešané s populáciou nepriateľa. To samozrejme neznamená, že v nejakej situácii sa to za účelom dosiahnutia konkrétnych politických cieľov nemôže paľba do vlastných radov nikdy „oplatiť“, len je dobré uvedomiť si túto ich podstatu. Politici majú totiž tendenciu obchodné bariéry používať príliš ľahkovážne. Nenesú totiž ani zlomok ťarchy nákladov tohto efektného, no drahého gesta. Ekonóm by povedal, že externality spojené s obchodnými sankciami vedú k ich nadprodukcii politickou triedou. Politici ich vyťahujú z klobúka napriek tomu, že sa už mnohokrát v histórii minuli svojmu želanému účinku. Snaha o vyhladovanie nepriateľa ničením spoločného bohatstva, ktoré by vzniklo voľným obchodom, môže byť sakramentsky dlhý a neefektívny proces, ako ilustruje napríklad Kuba či Severná Kórea. A Irak, Irán, Líbya, Zimbabwe.... 

Pritom, že sa dá aj inak, ukázala Európa nedávno v snahe pomôcť ruskou bratskou láskou skúšanej Ukrajine. Špeciálne pre ňu pozastavila platnosť nezmyselných  obchodných bariér, ktoré aplikuje únia,  milujúca slobodný obchod, voči zvyšku sveta. Intenzívnejším obchodom so západom môže Ukrajina znížiť svoju mieru závislosti na Rusku. Možnosť obsluhovať tovarmi a službami bohatší západ môže v krajine pomôcť vytvoriť chýbajúcu strednú triedu, ktorá bude menej náchylná nalietavať politicko-vodcovským spasiteľom a nacionalistickým bôžikom. To isté sa ale dá povedať o Rusku, voči ktorému sa chystá opačná stratégia. 

Obe strany zatiaľ nesiahli po sankciách najťažšieho kalibru. Len víria plyn a tancujú okolo horúcej ropy. No z chodníčka, ktorým sa vybrali, sa len ťažko schádza a na jeho konci nenájdeme mier a prosperitu. Ak cez hranice prestane prúdiť tovar, skôr či neskôr začnú armády.

týždeň, 16.8.2014