Nominál vs. reál

Trhy

Americké akcie opäť poposúvali svoje historické maximá.

Silný týždeň má za sebou aj euro. Pokračuje v trende posilňovania voči americkému doláru a blíži sa k hodnote 1,12. Americká mena stratila aj voči zlatu, ktoré sa obchoduje za 1250 dolárov za uncu. Bitcoin? Ten už stojí takmer 2000 dolárov.

Na zaplakanie
Všeobecnému povedomiu o bitcoine okrem nášho nového krytpo-okienka pomáha aj vírus WannaCry, ktorý odstavil počítače po celom svete napríklad aj v britských nemocniciach. WannaCry využíva zraniteľnosť systému Windows a výpalné za nezašifrovanie dát pýta práve v bitcoine. Cene bitcoinu tak pomáhajú aj zúfalci zháňajúci bitcoiny na rozbehanie svojho počítača.

Na zaplakanie je, že tento softvér vyvinuli štátni zamestnanci za peniaze amerických daňovníkov. Americká Národná bezpečnostná agentúra (NSA) ho využívala pre svoje účely. Potom jej ho ukradli a oni o tom nedali vedieť Microsoftu. Spoločnosť tak nestihla vyvinúť záplatu, ktorá by užívateľov jej systému pred vypusteným vírusom ochránila.

Zrod kryptomien na troskách finančného systému - krypto-okienko Davida Stancela

Kryptomeny vznikli ako reakcia na neduhy súčasného finančného systému a stávajú sa alternatívou k (zlým) fiat peniazom. Kryptomenový debut v podobe Bitcoinu uzrel svetlo sveta v roku 2008, kedy neznámy — a odvtedy už niekoľko krát akože odhalený — autor pod pseudonymom Satoshi Nakamoto publikoval tzv. White paper. Tým zahájil éru inovačnej smršte v podobe stoviek kryptomien, ktoré medzi sebou súperia nielen na poli digitálnych peňazí.

Tie umožňujú takmer instantné transakcie s nízkymi transakčnými poplatkami mimo oficiálny bankový systém. Vzhľadom na ich decentralizovanú povahu nemajú žiadnu autoritu, ktorá transakcie sprostredkuje, či o nich rozhoduje. Rozhodovacie centrum je rozdistribuované po sieti, ktorá sa skladá z tisícok výkonných počítačov po celom svete, dnes najmä v Číne. Na rozdiel od bežných peňazí nepodlieha monetárna politika kryptomien náladám centrálnych bankárov, ale je vtesaná do zdrojového kódu a chránená matematickými algoritmami. Keďže každá kryptomena má tento zdrojový kód ako aj ďalšie parametre iné, vznikol celosvetový voľný trh peňazí. A spotrebiteľ si môže sám vybrať.

Čím ďalej tým viac ľudí vníma kryptomeny ako zabezpečenie voči krehkosti finančného systému. Úspory ľudí pomáhali z rúk štátom kontrolovaného bankového sektora už spotrebiteľom v Grécku alebo na Cypre. O tom, prečo má Bitcoin stále náskok pred ostatnými konkurentmi, ako funguje a kde ho kúpiť, si povieme budúci týždeň.

Reálny výnos z predaja bratislavského bytu po 13 rokoch

V predminulom týždenníku som ukázal tento graf:

V reálnych cenách bol akciový index NASDAQ aj po 17 rokoch v mínuse. S&P 500 za rovnaké obdobie narástol len o 10 % percent. Ozvalo sa mi viacero čitateľov, že to nie je pravda. Graf je vraj zlý.

Aj som sa zľakol, keďže som to sám neprepočítaval. Pocitovo mi to sedelo. Chybu som ale nenašiel ani po tom, ako som to sám prepočítal. Ale vraj som sa aj ja pomýlil. Potom mi to došlo. Mnoho ľudí nevie počítať reálne ceny, mýlia sa v tom aj investiční poradcovia, dokonca aj niektoré online investičné kalkulačky to majú zle.

Ľudia potom žijú v ilúzii vytvorenej zlými peniazmi. Robia investičné, spotrebné a podnikateľské chyby. Väčšina Slovákov z nejakých príčin nemá rada akcie a nikdy ich nevlastnila. Rozdiel medzi reálom a nominálom preto ilustrujem radšej na nehnuteľnostiach. Tie milujeme.

Napríklad trojizbový byt v Bratislave so skromnou výmerou 70 metrov štvorcových. Pri priemernej cene 1 285 eur za meter sme ho v roku 2004 kúpili približne za 90 tisíc eur ( v skutočnosti korún, ale po prepočítaní na našu novú menu to vyjde takto). Teraz, 13 rokov neskôr, ho za priemerné ceny predáme. Keďže meter v Bratislave vzrástol na 1 873 eur utŕžime viac než 131 tisíc.

Koľko percent sme reálne zarobili?

Do výpočtu potrebujeme zistiť cenovú infláciu. Tá sa meria zmenou cien spotrebného koša – súhrnu vecí a služieb, ktoré nakupujeme. Cena spotrebného koša vyjadrená harmonizovaným indexom (HICP, rok 2005 = hodnota 100) za rovnaké obdobie narástla z 97 na 123 čiže o 26 %. Cena bytu v eurách vzrástla o 41 tisíc, čo je takmer 46 %. 46 -26 = 20, reálne zhodnotenie je teda 20 %.

Nie je. Miešame totiž jablká s hruškami. Ceny bytu v roku 2004 a v roku 2017 sú v rozličných jednotkách. Eurá (resp. koruny) z roku 2004 sú inými peniazmi ako dnešné eurá. Majú za sebou vyše dekády humpľovania infláciou. Z rozdielu súm v dvoch rozličných menách potom nemôžeme počítať percentá.

Aby sme dali veci do poriadku, je nutné cenu v oboch rokoch previesť na rovnaké jednotky. Napríklad na eurá roku 2004. Za pomoci inflácie vyjadrenej zmenou HICP vypočítame, že za jedno euro z roku 2004 by sme si kúpili 1,26 eura roku 2017. Ak cenu bytu pri predaji v roku 2017 upravíme na eurá roku 2004 získame 104 tisíc. Oproti kúpnej cene teda je to namiesto reálnych 20 % nárast len 15,6 %.

Tak pozor na nominálne ilúzie.

Doma v únii

„ECB by mala začať s opúšťaním neštandardných monetárnych opatrení, inak negatívne efekty budú ešte škodlivejšie a čoskoro už môže byť neskoro.“ hovorí zástupca nemeckého ministra financií. Ťažko povedať, či ide o jeho názor alebo súčasť kampane v rámci volebného roka v Nemecku.

Merkelovej strana CDU presvedčivo vyhrala voľby v najväčšej nemeckej spolkovej republike Nordrhein-Westfalen. Predčasné voľby budú v októbri v susednom Rakúsku. Strany Sociálnych demokratov (SPÖ) Ľudovcov (ÖVP) prestali spolupracovať a vládu položili.

Daň z finančných transakcií zabíja likviditu. Päť rokov po jej zavedení na francúzskych akciových trhoch klesla podľa výskumu ECB na postihnutých akciách likvidita o 20 %. Očakávania ohľadom výnosov z daní sa nenaplnili, a namiesto 1,6 miliardy eur sa vybralo len 475 miliónov.

Čínsky prezident ponúkol krízou skúšanému Grécku silnú podporu v infraštruktúrnych, energetických a telekomunikačných projektoch. Grécko má byť dôležitou súčasťou novej stratégie „Hodvábnej cesty“. Veru blížia sa. Ak sa v EÚ nezreformujeme sami, dajú nás do poriadku Číňania.

Tento text je ekonomickou časťou mailového týždenníka "Zlé peniaze,
dobrý život" Juraja Karpiša. Na jeho odber sa možno prihlásiť tu
www.jurajkarpis.com