Nulové doplatky za lieky sú zlý krok

Máločo dokáže vyvolať také emócie, ako príbehy chorých ľudí, ktorí platia obrovské čiastky za lieky. Emocionálne prostredie je však živnou pôdou populizmu. Jeden príklad máme práve na stole.

Novelu zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, ktorá stanovila nulové doplatky za lieky pre niektoré skupiny obyvateľov ešte vo februári, schválili minulý týždeň poslanci. Zákon by v prípade detí do šesť rokov mal byť účinný od apríla 2021 a v prípade vybranej skupiny dôchodcov od januára budúceho roka. Prečo je zavedenie nulových poplatkov populistickým a pre slovenské zdravotníctvo (a tým aj pacienta) zlým krokom?

Prvým dôvodom je náhly výpadok financií v zdravotníctve. Toto opatrenie znamená úbytok 50-60 miliónov eur v systéme, ktorý sa má pokryť “z úspor“. V slovenskej realite to väčšinou znamená „nijako“ a v časoch finančne nekrytej pandémie už dupľom. Ale toto je najmenší problém, ktorý sa dá pokryť finančnou injekciou od štátu (dúfajme, že nie len vyvoleným poistencom).

Populistický je najmä druhý dôvod – odpustenie poplatkov nerieši to, čo si väčšina voličov myslí. Problémom sú tisícové doplatky pacientov, nie pár eurové položky. Zrušenie doplatku nijako nerieši to prvé, ale len to druhé. Nulový doplatok sa totiž bude uplatňovať podľa doplatku najlacnejšieho lieku v danej referenčnej skupine. To znamená ak sú na výber 4 značky lieku s rovnakou účinnou látkou, doplatok je zrušený len pre ten najlacnejší. Tieto lieky už dnes spadajú pod takzvané ochranné limity. Tie boli vo výške 40 eur ročne pre deti, 48 eur pre invalidov, 120 eur ročne pre dôchodcov. Ochranný limit znamená, že doplatky pacientov z týchto skupín nemohli dokopy prekročiť dané sumy – všetko nad tú sumu poisťovne vracali. Ročne to činilo okolo 25 miliónov eur.

Čo ale tí nešťastní pacienti s tisícovými doplatkami? To sú v drvivej väčšine buď pacienti s liekmi na výnimku, alebo ktorí z nejakého (objektívneho, alebo subjektívneho) dôvodu neužívajú najlacnejší liek zo skupiny. Tých sa však táto zmena nedotkne, platiť budú naďalej.

V systéme ochranných limitov existoval jeden problém, ktorý potreboval riešenie. Doplatky sa totiž preplácali až spätne po štvrťroku. Vo výnimočných prípadoch to znamenalo, že pacient musel čakať niekoľko mesiacov, kým mu vrátili doplatky v sume aj 10-15 000 eur. To sa dalo ale riešiť samostatne.

Za najhoršie ale považujem dlhodobý systémový dopad. Finančné náklady zdravotníctva budú ďalej prudko rásť. Prichádza množstvo inovatívnej, ale mimoriadne drahej liečby. Prípad dvojmiliónovej Zolgensmy je len špičkou ľadovca. Budeme sa musieť rozhodnúť. Chceme z obmedzených verejných zdrojov financovať každodennú bežnú medicínsku spotrebu, alebo sa zdroje sústredia na finančné riešenie skutočných katastrof? V prvom prípade síce budeme mať preplatený každý paralen, no inovatívna liečba bude ešte nedostupenejšia. V druhom prípade si budeme za bežné lieky musieť zaplatiť, tak ako si platíme za chleba, pneumatiky, či mobilný paušál, no ľudí s tisícovými platbami za lieky bude menej. Zároveň sa tým podporí aj ekonomický pohľad pacientov na svoje vlastné zdravie.

Zavedenie nulových doplatkov však nejde týmto smerom, ale podľa hesla „nech je to aké chce, hlavne, že je to zadarmo“.

SME, 26.3.2021