Práca cez internet, to nie je len práca na internete

Rok 2020 bol najlepším rokom na pandémiu v našej histórii. A to hlavne pre ľudí, ktorí mohli ostať pracovať z domu cez internet. Keby prišla pandémia o dekádu alebo nebodaj dve skôr, tak by týchto ľudí bolo výrazne menej a ich práca by zďaleka nešla tak hladko. Na jar roku 2020 to vyzeralo tak, akoby poslednú dekádu internetový podnikatelia a inovátori nerobili nič iné, len vymýšľali aplikácie a nástroje, ktoré pomôžu ľudom pracovať z domu počas pandémie.

Ale nie všetci mali toľko šťastia.

Množstvo povolaní vyžaduje fyzickú prítomnosť na pracovisku a čo je ešte horšie, aj fyzické stretávanie sa so zákazníkmi. Pomohol internet nejakým spôsobom aj týmto ľudom?

Najlepšie túto otázku dokážeme zodpovedať pohľadom do USA. A to z troch dôvodov. Po prvé, u nás v Európe rozšírili štáty sociálnu pomoc aj na zamestnancov a podnikateľov. To znamená, že začali v rámci masívnych schém kurzarbeit dotovať podnikateľom náklady na zamestnávanie. To pomohlo mumifikovať množstvo pracovných miest, ktoré by inak zanikli. V USA bola situácia iná. Tu prišlo v priebehu prvých jarných mesiacov o prácu 22 miliónov ľudí. Internet sa teda „mohol ukázať“

Po druhé, v USA sú dostupnejšie a aktuálnejšie dáta. A to nie len makroekonomických, ale hlavne aj z rôznych internetových platforiem. A na záver, v USA sídlia tie najväčšie internetové startupy a najrýchlejšie prebieha inovácia. Z 20 top najväčších internetových gigantov sa v EÚ nachádza iba jeden. To isté platí aj o miere využívania týchto služieb zákazníkmi. EÚ je ako celok pozadu. Preto ak chceme vedieť, ako internetové spoločnosti inovujú a reagujú na koronakrízu, musíme sa pozrieť za mláku (poprípade ešte za ďalšiu mláku do Číny).

Fušky cez internet ako záchranná sieť

Čo sa stalo so zamestnancami v USA, ktorí sa nemohli spoľahnúť na kurzarbeit a stratili prácu? Približne polovica z nich sa zamestnala neskôr o pár mesiacov počas tela. Nejaká časť zo zvyšnej polovice obmedzila svoje výdavky a začala žiť z úspor a resp. im pomohli sociálne dávky a rozdávanie šekov federálnou vládou. Ostala však ale minimálne časť ľudí, ktorí nemali toľko šťastia. Nepodarilo sa im nájsť prácu, nemali dosť úspor a sociálne dávky a šeky im nestačili na prežitie. Aké možnosti ostali pre nich? Dve slová: zdieľaná ekonomika.

Zdieľaná ekonomika pre týchto ľudí predstavovala jedinečnú záchrannú sociálnu sieť, ktorá im pomohla preklenúť pandémiu. To neznamená, že niektoré časti zdieľanej ekonomiky neboli výrazne negatívne zasiahnuté pandémiou. Zatvorená ekonomika a lockdowny určite nepomohli biznisu v osobnej preprave. Dôležité však bolo, že internetové platformy sa dokázali veľmi rýchlo adaptovať na nové podmienky. A preorientovali sa na donášky jedla z reštaurácií, prepravu balíkov z e-shopov, či nákupy potravín.

Tento vývoj dáva za pravdu všetkým, ktorí upozorňovali ešte pred pandémiou na nezmyselnosť návrhov regulovať zdieľanú ekonomiku rovnako ako klasické taxislužby. Zdieľaná ekonomika totižto nikdy nebola len „taxislužba cez appku“, ale spôsob ako znižovať transakčné náklady. A je jedno o aký typ transakcií ide. Keď poklesne dopyt po transakciách v osobnej preprave a vzrastie dopyt po transakciách v donáške, doručovaní, či nákupoch cez internet, tak sa dokážu expresne rýchlo preorientovať.

Pekná ukážka toho je platforma Uber. Tá je známa osobnou prepravou, ale už roky pred koronavírusom budovala svoju donáškovú službu Uber Eats. Na konci roku 2019 tvoril Uber Eats približne tretinu z celkových hrubých tržieb. V druhom štvrťroku 2020 už boli hrubé tržby donášky viac ako dvakrát vyššie ako tržby z prepravy. Bolo to, samozrejme, spôsobené výrazným prepadom dopytu po osobnej preprave. Ale zároveň aj silným rastom dopytu po stravovaní sa doma. Pri celkovom pohľad na hrubé tržby platformy Uber za pandemický rok 2020 vidíme prepad o 9 %. To nie je zlé na spoločnosť pôvodne zameranú prioritne na osobnú prepravu, ktorá v čase lockdownov úplne zamrzla.

Pointou predchádzajúceho odstavca nie je, že tieto nové príležitosti zdieľanej ekonomiky nahradili všetky zaniknuté pracovné miesta. Pointou je, že keby neexistoval UberEats a podobné služby, tak by neexistovalo množstvo nových pracovných príležitostí privyrobiť si v čase pandémie. A mnoho ľudí, ktorým vyschli všetky zdroje príjmov by tak nemalo možnosť si flexibilne, rýchlo a jednoducho privyrobiť do svojho rozpočtu. Jediné čo potrebovali bolo odhodlanie a auto, motorku alebo bicykel. Treba povedať, že to určite nebola najvychytenejšia práca pod slnkom, ale každú prácu treba porovnávať s druhou najlepšou alternatívou. A tá nebola pre mnohých v čase pandémie príliš ružová. Vďaka zdieľanej ekonomike tak mohli stotisíce ľudí, ktorí to najviac potrebovali, priniesť domov chlieb na stôl.

Tento text je ukážkou z pripravovanej knihy Dedičstvo koronakrízy. Môžete si ju predobjednať a podporiť tak jej vznik tu.

blog N, 8.11..2021