Programy pre stredového voliča

Patrím k úzkej skupine ľudí, ktorí čítajú volebné programy. Ich štruktúra je veľmi schematická. Program pomenuje problém, niekedy reálny, niekedy fiktívny. Nasleduje vyjadrenie dobrého úmyslu problém vyriešiť. Riešenie spočíva v čarovných slovíčkach ako „zabezpečíme, zefektívnime, zakážeme, skvalitníme, podporíme...“.

Aby som nekrivdil, nájdeme aj konkrétne body. Daňové sadzby sa posúvajú nahor a nadol. Zavádzajú sa nové dávky a príspevky, ustanovujú nové povinnosti. Ale všetko sa to deje v rámci status quo. Sú to programy pre povestného stredového voliča.

Ilustrujme to na zdravotníctve. Témy ako privatizácia verzus znárodňovanie, jediná poisťovňa, nové poplatky, či úplný zákaz zisku sú takmer neviditeľné. Preč sú časy veľkých otrasov, reforiem, nikto nechce zavádzať nový systém. To platí aj pre ďalšie oblasti ako školstvo, či daňový systém.

Jediné čo prekvitá, je odvaha k bizarnostiam, alebo povedzme rovno – k hlúpostiam. Špecialitou týchto volieb je najmä boj proti obchodníkom . Nájdeme preto nápady ako referencovanie cien potravín, hrozby novými daňami pre obchody, štátny reťazec či „potraviny do každej dediny“. Tesne nasleduje téma bývania, kde jedni chcú dotovať hypotéky, ďalší rovno výstavbu domu a tretí chce predkupné právo na niektoré nehnuteľnosti.

Mohli by ste si povedať, že takto je to vlastne dobre. Kto nič veľké nerobí, nič veľké nepokazí. To by bolo zdravý prístup v prípade, ak by štátna kasa bola aspoň na nule a reformy rozbehnuté. No krajina s najväčším deficitom v EÚ, slabučkým školstvom a tackajúcim sa zdravotníctvom potrebuje robiť veľké veci.

Miesto toho máme zoznamy vágnych sľubov, nápadov v sprche a vyslovených hlúpostí. Pritom aj zdanlivé drobnosti môžu mať katastrofálne dopady. Tušíte správne, vôbec nikto sa neunúval vyčísliť náklady svojich nápadov. Takže je na voličoch, aby si domysleli, že nápad s dotáciou hypoték môže stáť teoreticky až 1,5 miliardy eur ročne, podobne tak halda iných nápadov na dotácie a „nenávratné pôžičky“ (rozumej takisto dotácie). Že nápad s referencovaním cien potravín a iné cenové regulácie môže priniesť rýchly kolaps celého maloobchodu s potravinami. Že drobné sprísnenie emisného cieľa stáť slovenský priemysel a spotrebiteľov riadnu kopu drobných.

Na konci dňa však politici len kopírujú verejnú mienku. Dokiaľ volič sám nezačne prejavovať väčší záujem o reformy, zdravie verejných financií, ekonomiky, dovtedy v programoch skutočné zmeny nedostane. Nám potom ostáva len dúfať, že strany majú na viac, ako napísali do programov.  

HN, 24.9.2023