Prosím, zostavte vyrovnaný rozpočet

Niekedy je dobré vystúpiť z vlastnej bubliny a pozrieť sa na problém z úplne iného pohľadu. Napríklad tak, že si urobíme malé myšlienkové cvičenie. Ako by mal vyzerať schodok rozpočtu štátu na budúci rok v súčasnej ekonomickej situácii?

Zamestnanosť je blízko rekordnej úrovne roku 2019. Počet nezamestnaných je veľmi nízky, dosahuje 170-tisíc. Iste, aj v tejto skupine sú potenciálni daňoví poplatníci, ale nebude ich veľa, stačí sa pozrieť do Česka. Krajina s najnižšou mierou nezamestnanosti v EÚ má 270-tisíc nezamestnaných.

Výber DPH má tento rok vzrásť o 13 percent, dane z príjmu fyzických osôb o 11 percent. Rastú nominálne mzdy, ľudia svoje zárobky poctivo míňajú, prestali šetriť, dalo by sa povedať – „len aby naplnili štátnu kasu“. Pochopiteľne, vyššie mzdy živia aj sociálnu poisťovňu a zdravotné poisťovne, a tak balansujú rastúce výdavky. Daňové zaťaženie zamestnancov, dojných kráv verejnej kasy, je ôsme najvyššie v OECD, a tak priestor na významný rast príjmov štátu je limitovaný.

Vývoj na trhu s energiami sa po prudkom poklese cien plynu dostal do nového normálu. Vyššie ceny v Európe, neschopnej ťažiť fosílne palivá, budú pravdepodobne trvalé, nemôžeme hovoriť o extréme alebo anomálii. Plošné dotácie budúci rok je možné zrušiť, adresné dotácie ohrozených domácností budú násobne „lacnejšie“.

Tento rok má štát naplánované rekordné investície, ale všetci dobre vieme, z koho peňaženky. Nemeckí, fínski či holandskí daňoví poplatníci sa opäť poskladali. Treba dodať, že na investície z plánu obnovy sa budeme skladať aj my, ale to až neskôr, keď budeme splácať európske dlhopisy a platiť nové dane na tento účel vymyslené.

Summa summarum, ekonomika „ide“. Síce zjavne nie naplno, ale nedostatok výkonu nespôsobujú ľudia, ktorí si nemôžu nájsť prácu. Daňové príjmy slušne s infláciou rastú. Štát síce investuje, ale cudzie zdroje.

Prečo by mala mať táto krajina v budúcom roku deficit verejných financií?

Jediným skutočným argumentom by mohol byť druhý pilier, ktorý dnes odčerpáva Sociálnej poisťovni zdroje, aby ich zas neskôr ušetril. Ale to sa bavíme o 1,3 miliardy eur ročne. To predstavuje deficit jedno percento HDP. Tento rok však očakávame šesťnásobok!

Z tohto pohľadu je dnešná debata o budúcoročnom rozpočte absurdná. „Vyrovnaný rozpočet nie je možné dosiahnuť“ zhoduje sa takmer celé politické a akademické spektrum. Jasné. Pri predstave poklesu výdavkov o 5 – 6 miliárd to znie „nepredstaviteľne“.

Ale práve táto nepredstaviteľnosť pri súčasne silných ekonomických fundamentoch je dôvodom na alarm. Treba to neustále pripomínať. Slovenský štát si žije nad pomery. My nemáme skryté ekonomické rezervy, ktoré stačí „vypustiť“ na trh a chýbajúce daňové príjmy naskočia. Bájne dane z luxusných nehnuteľností nie sú v miliardách eur, ale maximálne v stovkách miliónov. My nemáme v šuflíku investície, ktoré zázračne nakopnú hospodársky rast. Z deficitu je dokonca financovaná aj zamestnanosť a prifukovaný HDP.

Ako vravel kedysi populárny glosátor, dnes premiér úradníckej vlády, slovenskí politici sú alkoholici závislí od deficitov. Jeden príklad za všetky. Keďže sa menej míňajú dotácie vysokých cien energií, treba ich hneď prehodiť na iný výdavok a šup, navýšiť dôchodky o pol roka skôr. Znižovanie deficitu je v politických prioritách vždy na poslednom mieste.

Úradnícka vláda má teraz jedinečnú príležitosť a ja dúfam, že sa jej nezľakne. Zostavením vyrovnaného rozpočtu ukázať občanom, ako veľmi na dlh (na budúce zvyšovanie daní) žijeme. So všetkým, čo k tomu patrí. Začať treba škrtmi v rodinnej politike. Rodina s dvomi deťmi dostane od štátu za prvých päť rokov vyše 90-tisíc eur! Pokračovať musí zreálnením cien energií. Ďalším krokom je znižovanie nafúknutého počtu štátnych zamestnancov a eliminácia úradov (miliardy v digitalizácii sa už musia konečne prejaviť, aj pre toto sa totiž robila). Obmedzenia sa musia dotknúť aj dotácií kultúry či obmedzenia vlakovej dopravy. Vyrovnaný rozpočet bude vyžadovať škrty skoro všade.

Že vzrastie nezamestnanosť a poklesne HDP? Prirodzene. Prechod do abstinencie bolí vždy. Postupné znižovanie deficitov skúšame už tridsať rokov. Je to rovnako efektívne ako liečenie alkoholika malými dávkami alkoholu.

Predstavenie vyrovnaného rozpočtu zúfalo potrebujeme. Žijeme ilúziu bohatstva ako rodina, ktorá si po televízore na spotrebák kupuje letenku do Dubaja. Tiež na spotrebák. Lenže spotrebák sa nedá donekonečena splácať spotrebákom. Dlhodobú udržateľnosť dosiahneme len šetrením alebo zvyšovaním daní. No zvyšovať dane pre neadresnú a populistickú výdavkovú politiku je to najhoršie „riešenie“ zo všetkých.

Denník E, 8.6.2023