Prvá crowdfundingová vojna na novej frontovej línii: internet

Agresia Putinovho Ruska na Ukrajine je prvá vojna v Európe v dobe internetu. A keďže tento newsletter má stále v popise, že je „o konflikte digitálnych technológií 21. storočia so svetom kamenných inštitúcií 20. storočia.“ popíšem niekoľko postrehov.

Geopolitika naopak

Prvou novinkou tejto vojny je skutočnosť, že na Ukrajine je momentálne približne 30 miliónov kamier a fotoaparátov, od ktorých vedú dlhé káble až k nám do obývačiek. Vďaka smartfónom s mobilným internetom napojeným na sociálne siete môžu milióny ľudí mimo Ukrajiny v reálnom čase sledovať, ako obyčajným ľudom, ako sú oni sami, zaparkovali pred domom ruské tanky, alebo ešte horšie, ruské rakety.

Tieto milióny ľudí po celom svete ostali v šoku a začali všetky tieto príbehy, videá a fotky z Ukrajiny retweetovať, zdieľať a búchať o hlavu svojim politikom. Tí zo začiatku konfliktu reagovali klasicky, diplomaticky, pomaly. Čo nie je a priori zlá vec. Ale tentokrát je krištáľovo jasné, kto je tu agresor a kto obeť. Takže internetový dav vyburcoval politikov k tomu, aby otočili o 180 stupňov a zaviedli expresne rýchlo v histórii nevídané sankcie. Tie pošlú ruskú ekonomiku v čase dekádu do minulosti alebo v priestore na úroveň východnej Afriky. Ruský rubeľ zažíva denacifikáciu.

 
Zdroj: Google

Zdroj: Twitter
 

Internet tak obrátil kreovanie medzinárodnej politiky na hlavu (alebo na nohy?). V minulosti to bola skôr elita a politická špička, ktorá iniciovala rôzne zahraničné a vojenské operácie a tie boli následne verejnosti „predané“. Či sa jej to páčilo alebo nie. Išlo o proces zhora dole. Dnes je to naopak. Sú to masy ľudí s megafónmi v podobe sociálnych sietí, ktorí nakopli politikov niečo robiť. Zdola hore.

Toto je súčasť fenoménu, ktorý naberá na obrátkach posledných 10 rokov. Určite ste čítali alebo poučili o tom, ako internet a sociálne siete pokazili demokraciu. Ja si skôr myslím, že je to naopak. Vďaka sociálnym sieťam a internetu ľudia častejšie dostávajú to, čo chcú; po čom je dopyt na politickom trhu. Internet v politike (podobne ako v ekonomike) znížil transakčné náklady. Problém je, že ľudia v role voličov chcú spravidla iracionálne, demagogické a kontraproduktívne veci. Volič totižto nenesie žiadne priame náklady svojho rozhodnutia, nemá žiadnu spätnú väzbu. Môže dookola robiť nesprávne rozhodnutia. No a vďaka internetu síce politika funguje „efektívnejšie“, čo však nanešťastie znamená, že ľudia dostávajú viac iracionálnych, demagogických a kontraproduktívnych politík.

Opakujem, tentokrát sa zdá, že väčšina stojí na správnej strane. Problém je otázka, či tomu tak bude v zahranično-geopolitických otázkach vždy. Minimálne na Slovensku mám o tom vážne pochybnosti. 

Crowdfundingová vojna

Zvyknem hovoriť, že internet nám priniesol „občiansku spoločnosť na steroidoch“. Pekne sme to mohli vidieť aj počas pandémie. Odteraz budem hovoriť aj to, že internet nám priniesol „partizánsku vojnu na steroidoch“, inými slovami crowdfundingovú vojnu. A v nej Ukrajinci víťazia na plnej čiare.

Dôležitú rolu tu znova hrá 30 miliónov kamier a fotoaparátov, ktoré fotia a natáčajú a spolu s lokalizáciou a časom zdieľajú po sociálnych sieťach ruskú techniku a jej postup. Takto je z každého Ukrajinca s mobilom tajný agent a sociálne siete alebo celé weby s mapami sú plné crowdfundingovanej rozviedky. Keď dôjde k nejakej vojenskej operácii, tak sa to zaznamená, posiela a vyhodnocuje napríklad TU. Môžete si tam prezrieť 845 kusov ruskej techniky, ktorá bola zničená, poškodená, opustená alebo zajatá.

A tu je k 7. marcu aktualizovaný graf strát vojenského vybavenia na základe vizuálne zdokumentovaných prípadov. Tvorca grafu TU. Zdroj prípadov OSINT.

K vojne neodmysliteľne patrí aj udržovanie morálky a propaganda. Aj tu sa vďaka internetu Ukrajine darí. V prvom rade prakticky každý deň obletujú sociálne siete celého sveta strápňujúce videá a fotky ruských vojakov ako sa vzdávajú, ako nevedia, kde sú, resp. myslia si, že sú na cvičení, ako im dochádza benzín v strede cesty, alebo ako ukrajinské traktory odťahujú ruské obrnené vozy a Rusi za nimi utekajú, ako sú hladní a rabujú obchody a nevedia sa prestrieľať ich dverami, ako sa zaseknú vo výťahu, ako im ukradnú tank alebo mínomet, ako žena rozdáva ruským vojakom semiačka, aby z nich boli slnečnice, alebo ako sa Rusom rozpadajú autá, technika a pneumatiky – o tých je celé jedno super vlákno na Twitteri kde analytici na základe fotiek rozoberajú, ako ruskí vojaci očividne neplnili svoje povinnosti pri garážovaní vojenskej techniky. Nehovoriac o rozpade šifrovanej komunikácie.

Na druhej strane sú zasa virálne hrdinské príbehy na ukrajinskej strane. A teraz je jedno, koľko z nich je pravdivých a koľko prikrášlených. Z pohľadu vojny je dôležitá ich virálnosť a zvyšovanie morálky. My na Slovensku máme jednu legendárnu fotku z okupácie Rusov v 68. Ide o muža, ktorý sa hruďou postavil prichádzajúcim tankom. Táto fotografia bola pôvodne vytlačená v novinách Smena a do zahraničia ju musel osobne vyniesť konkrétny človek. Na Ukrajine každý deň vznikajú videá a fotky ľudí, ktorí sa po celej krajine stavajú na odpor a sú okamžite dostupné po celom svete. Podobne sa stavajú pred tanky, blokujú prechody vojska, vytláčajú ho, vyrábajú Molotovove kokteily a používajú ich pri premene tankov na pochodne. Alebo ručne odstraňujú míny s cigaretou v ústach.

K tomu treba pripočítať motivačné a virálne kroky ukrajinskej vlády a hlavne prezidenta Zelenského, z ktorého sa stal youtuber a influencer pre milióny jeho followerov na Telegrame či Instagrame. Výsledkom sú legendárne videá ako „prezident tut“. Alebo keď na ponuku odvozu reagoval dopytom na muníciu. Podobne postupujú aj mnohí ďalší ako poslankyne s AK47, missky, rockové hviezdy, a šampióni MMA či boxu.

Nejde len o motiváciu, ale aj praktické rady. Na Telegrame sú kanály, kde vysvetľujú ľudom, ako blokovať cesty pre tanky, vyrobiť Molotovov kokteil, ako pomôcť odhaliť ruských sabotérov, ako zneškodniť a vyradiť opustenú ruskú techniku, ktorej došiel benzín, či ako prehľadať a vybrakovať mŕtve telá nepriateľov a odstraňovať cestné značenie.

Peknou ukážkou celosvetového partizánskeho crowdfundningového boja na internete je aj tweet od Johna Spencera, ktorý je vedúci štúdií „mestskej vojny“ na Inštitúte modernej vojny Americkej vojenskej akadémie (U.S. Military Academy’s Modern War Institute). V ňom dal rady civilistom, ktorí nemajú žiadny výcvik, ale chcú vzdorovať invázii: ako využívať mestský priestor, budovať prekážky pri vysokých budovách do tvaru S a vzbudiť strach vo vojakoch. Ukrajinský Twitter tieto rady hneď preložil do ukrajinčiny. Spencer tvrdí, že jeho tweet má viac ako 10 mil. videní, a k jeho napísaniu ho inšpirovala ukrajinská babička, ktorá sa prihlásila k dobrovoľníkom do zbrane.

Za Tik-Tokovú vysokú školu života vo vojne sa dá označiť video ruskej youtuberky, ktorá pred rokom natočila video, ako naštartovať a šoférovať ruský tank. Na Ukrajine sa z toho stal okamžite viralný návod. 

Na opačnej strane brehu v Rusku zvolili k internetu opačný prístup. A to cenzúru. V Rusku zablokovali Facebook, Twitter, YouTube a policajti začali na uliciach kontrolovať mobily. K tomu prijali zákon, ktorý človeka pošle na 15 rokov za mreže, ak bude šíriť „klamlivé“ správy o ruskej vojne špeciálnej vojenskej operácii Z. Celkom prvoplánová hrubá sila na štát, ktorý sa pýšil tým, že je majstrom v hybridnej vojne.

Pri téme cenzúry nemôžem nespomenúť postup súčasnej vlády na Slovensku. Tej v zrýchlenom konaní prešiel v parlamente zákon, ktorý jej umožňuje vypínať internetové stránky. Stačí rozhodnutie Národného bezpečnostného úradu, ktorému SIS vypracuje podklady o tom, že na nejakom webe sa nachádza „škodlivý obsah“ a stránka bude zrušená. Zákon je v platnosti do júna 2022. Verím, že o tomto zákone nebudem musieť písať newsletter v roku 2024 po parlamentných voľbách, keď vznikne nová vláda. #pandorinaskrinka 

Pre mňa zaujímavou otázkou bude, do akej miery sa Putinovi podarí v 21. storočí internetu a šikovných telefónov udržať informačné vákuum v Rusku. Zatiaľ sa mu to hlavne pri starších darí. To ma až tak neprekvapilo – aj keď takéto odpovede vždy zarazia. Ale uvidíme, čo mladšia generácia a ľudia, ktorí už predtým Putina nemuseli. Vojenské zlyhanie na Ukrajine môže byť focal point, okolo ktorého vyrastie nový odpor proti jeho režimu.

Množstvo Rusov už začalo brať vážnejšie informačnú sebaobranu a VPN aplikácie tvoria 8 z 10 najsťahovanejších appiek v App Store v Rusku.

Ako pomôcť v Rusku šíriť slovo o vojne? Teda o útokoch a neúspechoch Rusov a utrpení Ukrajincov. Internetoví partizáni to skúšali cez online hodnotenia podnikov a rôznych inštitúcií v Rusku cez Google Mapy a TripAdvisor. Neskôr však začali platformy tento postup blokovať a mazať. Niekoho na Twitteri napadlo napísať kód, ktorý keď si administrátori stránok vložia na svoj web, tak ľudom z Ruska to zobrazí RSS feed so správami napr. z BBC alebo fotky a videá z vojny. Pre ľudí mimo Ruska by táto fičúra ostala neviditeľná. Neviem o tom, že by sa mu to podarilo, ale možno to niekto z vás dokáže zrealizovať.

Čo sa podarilo zrealizovať, je stránka http://1920.in/, ktorá generuje náhodné telefónne čísla z Ruska a jedným klikom z mobilu môžete poslať SMS náhodnému Rusovi. Stránka generuje aj do ruštiny preložený text, ale ten už ruskí operátori blokujú. Takže radšej napíšte svoj vlastný a vynechajte pri tom slová ako Kremeľ, vojna a Ukrajina. Stránka dokáže vygenerovať aj čísla, na ktoré sa dá poslať správa cez Whatsapp alebo iMessage, takže posielať môžete do zbláznenia.

Najviac pozornosti a pomoci si od nás momentálne však zaslúžia samotní Ukrajinci, ktorým ruské rakety a bomby ničia domy a oni musia utekať. Bolo by na samostatný newsletter urobiť výpočet všetkých možných kampaní a pomocí, ktoré sa pre Ukrajincov podarilo zorganizovať. Pre Slovákov je relevantný web Kto Pomôže Ukrajine, kde sú koordinované rôzne formy pomoci. Cez crowdfunding sa Slováci vyzbierali za menej ako 2 týždne už viac ako 1 mil. eur.

Ak chcete poslať Ukrajincom priamo peniaze na zásobníky do pušiek, môžete tak spraviť tu. Alebo ešte lepšie, ak chcete pomôcť priamo obyčajným Ukrajincom, tak pred pár dňami napadol jednému človeku šikovný spôsob. Stačí si cez Airbnb rezervovať ubytovanie na Ukrajine a adresne tak pomôžete ľudom, ktorým lietajú rakety okolo domov. Dnes je z toho rastúci fenomén a do 48 hodín od prvého tweetu sa rezervovalo na Ukrajine viac ako 61-tisíc nocí. Pomôcť vybookovať vybombardovanú Ukrajinu môžete aj vy TU. Momentálne sa pridávajú aj ľudia s Airbnb zážitkami (Experiences) a môžete si rezervovať napríklad plavbu v kanoe po Dnepri. Verím, že Airbnb by mohlo túto pomoc posunúť ešte ďalej. Chcelo by to nejaký nový typ listingu v rámci platformy, kde by Ukrajinci mohli nahrať svoje zbombardované nehnuteľnosti, aby si ich ľudia na západe mohli adoptovať.

Pokrok bez povolenia, 11.3.2022