Reforma škôl: V Arizone zavádzajú vzdelávacie poukazy. Tie lepšie reagujú na potreby žiakov

To, ako sú služby financované, ovplyvňuje ich efektívnosť a kvalitu. Zoberme si stravovanie. Je veľký rozdiel, či štát priamo financuje prevádzku reštaurácií či „len“ nariadi vydávanie stravných lístkov, alebo či reštaurácie financujú platiaci zákazníci. Každý z týchto modelov prináša iné motivácie a spätnú väzbu. Výsledkom prvého sú prívarky a UHO (pre mladšie ročníky: univerzálna hnedá omáčka, legenda socialistického školského stravovania) v školských jedálňach, druhého vývarovne s obedovými menučkami a tretieho normálne reštaurácie a streetfoody.

Reforma škôl: V Arizone zavádzajú vzdelávacie poukazy. Tie lepšie reagujú na potreby žiakov

Rovnako aj vo vzdelávaní platí, že spôsob financovania ovplyvňuje to, ako funguje. Na Slovensku sme zvyknutí, že prevádzku škôl financuje štát prostredníctvom tzv. mzdových a prevádzkových normatívov. Teda financujeme infraštruktúru. Preto napríklad počas pandémie nikomu ani nenapadlo pýtať sa, či by náhodou nemali rodičia dostať svoje peniaze naspäť alebo minimálne platiť menej, keď školy prestali poskytovať nezanedbateľnú časť svojich služieb a napríklad nemuseli v zime naplno kúriť, keďže nebolo pre koho. Iné služby financované priamo zákazníkmi, napríklad v gastre, maloobchode, doprave či hotelierstve, také šťastie nemali.

Jedným z následkov štátneho financovania škôl je tak absencia základného povedomia o tom, že vzdelávanie je služba, žiaci a rodičia sú zákazníci a poskytovatelia by sa mali snažiť uspokojiť ich potreby a požiadavky. A keď to nerobia, školy by mali mať problém, nie zákazníci. Spýtajte sa ktoréhokoľvek rodiča, či má vôbec nejakú predstavu, koľko stojí rok vzdelávania jeho dieťaťa v škole. Alebo si schválne skúste tipnúť vy sami. V závere tohto článku sa dozviete správnu odpoveď.

Riešením tohto problému nemusí byť rovno privatizácia všetkých škôl, zrušenie ministerstva školstva a financovanie vzdelávania priamo rodičmi. Existuje aj kompromis, ktorý predstavil už v roku 1955 ekonóm Milton Friedman vo forme tzv. vzdelávacích poukazov. Vďaka nim štát nefinancuje infraštruktúru škôl (mzdy a prevádzka), ale vzdelávacie potreby žiakov. Táto zmena zlepšuje motivácie a spätnú väzbu v školstve – z rodičov a žiakov robí informovaných zákazníkov a zo škôl a učiteľov snaživých poskytovateľov.

O tejto reforme sa v USA nasledujúce dekády silno debatovalo, zavádzali sa prvé piloty a viedli politické bitky. Výsledky presadzovania však nenadchli. Z 50 miliónov detí v USA ani nie jedno percento mohlo navštevovať školu podľa vlastného výberu a zaplatiť ju cez poukážku. Toto obdobie lobovania zakončil Friedman esejou, ktorú napísal 50 rokov po vydaní svojho slávneho článku. V nej vyjadril svoju „opakovanú frustráciu“ nad „neoblomnou a efektívnou opozíciou školských odborárov a prevádzkovateľov voči akejkoľvek zmene, ktorá by znížila ich kontrolu nad školstvom“.

Pokusov o zavedenie plošných vzdelávacích poukazov bolo viacero vo viacerých štátoch – od Washingtonu cez Colorado až po Michigan. Do učebníc politickej ekonómie o sile úzkych záujmových skupín sa dostali predovšetkým pokusy z Kalifornie a Utahu, ktoré nevyšli len tesne a vďaka silnej kampani odborárov na poslednú chvíľu.

O týchto neúspechoch píšem preto, aby som zdôraznil veľkosť úspechu, ktorý sa podaril nedávno v štáte Arizona. Tam bol minulý mesiac schválený prelomový zákon zavádzajúci vzdelávacie poukazy pre všetky deti v štáte. Rodičia, ktorí sa rozhodnú zobrať svoje dieťa z verejnej školy, dostanú na špeciálny vzdelávací účet kredit vo výške 6 500 dolárov na dieťa ročne. A tento kredit môžu použiť na zaplatenie vzdelávania v súkromných a cirkevných školách, ale aj na výdavky spojené so vzdelávaním doma, na tútorov alebo online kurzy.

Dokonca môžu takto financovať aj nákup vzdelávacích pomôcok alebo poplatkov za tzv. „mikroškoly“. To sú školy, v ktorých skupina rodičov spojí sily, najmú si učiteľa a ten u niekoho doma vedie vyučovanie. Tieto školy sa stali populárnymi počas pandémie. Spravidla však išlo o luxusnú službu a zafinancovať si ju dokázali len zámožnejšie rodiny z bohatších štvrtí a miest. Vďaka vzdelávacím účtom získa takúto možnosť väčšia časť rodín v Arizone.

Denník Postoj, 25.8.2022

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards