Regulácie stoja peniaze. Nie všetky majú aj hodnotu

Regulácie by tu nemali byť na to, aby boli. Aj regulácie by mali mať svoju presne zadefinovanú úlohu. A malo by sa skúmať, či a s akými nákladmi túto úlohu napĺňajú. Napríklad regulácie taxikárov sú na to, aby zabezpečili, že zákazník dostane kvalitnú a bezpečnú službu.

Na to slúžia v zásade dve skúšky. Skúška odbornej a psychologickej spôsobilosti. Ani jedná však netestuje to, čo by sa podľa názvu čitateľovi mohlo zdaTá prvá pozostáva z písomnej a ústnej časti. Písomná časť testuje uchádzača z formálneho memorovania vedomostí a odpovedí na otázky typu: „Čo je živnosť?“, „Kedy získa fyzická osoba plnú spôsobilosť na právne úkony?“, „Čo je nekalá súťaž?“ atď. Testujú sa vedomosti z občianskeho, pracovného, obchodného a daňového práva. Ale aj vedomosti typu „Akí hasiaci účinok majú vodné hasiace prístroje?“ alebo „Aká je maximálna povolená rýchlosť v obci na Ukrajine“. Na ústnej časti sa môže uchádzač zúčastniť, ak z písomnej dosiahol viac ako 50 %. Ak však dosiahol viac ako 60 %, tak ju nemusí absolvovať. Ústna skúška znova pozostáva len odpovedi na obdobné otázky ako písomná.

Ak sa vám teraz zdá, že skúška odbornej spôsobilosti v skutočnosti ani veľmi nezabezpečuje odbornú spôsobilosť taxikárov, tak Vás psychotesty sklamú ešte viac. Tieto pozostávajú z testovania reflexov vodičov. Musia stláčať klávesnicu podľa toho, čo sa objaví na monitore. A z testovania schopností priestorového vnímania objektov nakreslených v rôznych pohľadoch.

Pridaná hodnota týchto regulácií je minimálne otázna. Áno, verím tomu, že väčšina taxikárov sú profesionáli a slušní ľudia. Pointou však je, že takí nie sú vďaka spomínaným testom. Na druhej strane medzi taxikármi sú aj neslušní a neprofesionálni vodiči. A týchto testy nijakým spôsobom nevyfiltrovali. Sú taxikármi aj napriek tomu, že absolvovali tieto testy. Na čo ich teda máme?

Čo je už menej otázne, sú náklady spojené s týmito reguláciami. Prihláška na odbornú spôsobilosť stojí 100 eur, odporúčaný kurz, kde sa potenciálny vodič dozvie odpovede na všetky otázky, stojí okolo 140 eur, vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti stojí 10 eur. Požiadanie o vydanie preukazu vodiča vozidla taxislužby stojí 50 eur. A na záver sa za vydanie koncesie platí poplatok 30 eur. Samotné psychotesty sú jednoduchšie a stoja okolo 60-80 eur. Avšak vodiči ich musia absolvovať každých 5 rokov. Spolu tak potenciálny vodič zaplatí okolo 300 eur a hodiny času stráveného s prípravou, testovaním a prenášaním tlačív hore dole. A to všetko len nato, aby splnil regulácie, ktoré sú tu na to, aby boli.

Riešenie? Zrušiť! Aj keď to úradníci neradi počujú, svet, kde každá činnosť neprešla pečiatkou, nie je svetom anarchie, výbuchov a do seba narážajúcich ľudí. Hlavne ak sú za tými pečiatkami iba byrokratické, zbytočné a nič neriešiace formality. Treba pochváliť Ministerstvo dopravy, že dnes toto priznáva a odbornú spôsobilosť ide rušiť v zákone o cestnej doprave. Lepšie neskôr ako nikdy.

Psychotesty sú však súčasťou zákona o cestnej premávke a ten je v rukách Ministerstva vnútra. Dokáže aj toto ministerstvo v rukách ministra Druckera aplikovať hodnotu za peniaze na regulácie a priznať, že psychotesty pre taxikárov sú zbytočnosť?

HN, 17.4.2018