Rozdávať dávky na boj proti rastúcim cenám a inflácii je ako hasiť požiar benzínom

Juraj Karpiš v rozhovore pre .týždeň so Šimonom Jeseňákom:

Ekonóm Juraj Karpiš dlhodobo upozorňuje na dôsledky expanzívnej monetárnej politiky, alebo ľudovo povedané tlačenia peňazí. Práve tento krok centrálnych bánk spolu s bezbrehým míňaním spôsobujú rekordnú infláciu.

Inflácia na Slovensku a v okolitých krajinách presahuje dvojciferné čísla. Po minulé roky sme však boli zvyknutí na infláciu pod alebo okolo 2 percent. Ako sme sa k tak vysokej inflácii prepracovali?

Najdôležitejším faktorom je a bol monetárny stimul. Začiatkom roku 2020 sa šéf Fedu Powell vyjadril, že sme zaplavili systém peniazmi. Bolo to bezprecedentné, tak veľa peňazí a tak rýchlo sa nevyrobilo od druhej svetovej vojny. Druhý dôležitý faktor je, že tento stimul sa uplatňoval cez fiškálne politiky štátov: peniaze sa míňali na sociálne dávky, kurzarbeit, americký prezident si „sadol do helikoptéry“ a všetkým občanom USA zhadzoval šeky vo výške $ 1 500 až 1 800. Veľa nových peňazí sa použilo na financovanie štátu. USA v roku 2020 minuli dvakrát viac, ako vybrali na daniach a odvodoch. Ak by chcel niekto vyrovnať federálny rozpočet USA, musel by o sto percent zvýšiť dane a odvody.

Tým demonštrujete veľkosť toho stimulu?

Áno, jeho gigantickosť. Čiže vysoká inflácia nemala žiadneho ekonóma prekvapiť. Pre mňa je prekvapením, že sú ekonómovia prekvapení.

Tak prečo sú prekvapení?

Ekonómovia si poplietli lockdowny s dopytovým šokom. Ten, kto neočakával vysokú infláciu, neveril vlastným ekonomickým teóriám..

Vy ste prívrženec rakúskej ekonomickej školy. Čo o tom súdia inak uvažujúci ekonómovia?

Práveže nevychádzam iba z rakúskej ekonomickej školy. Ak si pozrieme neoklasikov, nových keynesiánov či nových monetaristov, všetci sa zhodujú, že ak do ekonomiky nalejeme obrovský monetárny stimul, ktorý skombinujeme s fiškálnymi stimulmi, výsledok bude vysoká inflácia. Vysokú infláciu by bol videl prichádzať aj sám John Maynard Keynes.

Politici však hovoria, že musia dvíhať sociálne dávky a štátnu podporu, lebo rastú výdavky na život...

Keď sme robili rozhovor počas pandémie, povedal som jedno: vytlačiť peniaze možno, nemožno vytlačiť príjem. No ale peniaze sa tlačili a všetci sa tvárili, že tlačia príjem. Dnes sa potvrdzuje, že to príjem nebol. Všetky tie balíčky a stimuly sme zaplatili inflačnou daňou, ktorá je v Estónsku na úrovni 20 percent. Inflácia na začiatku vyzerá ako rast bohatstva. Volá sa to monetárna ilúzia. Keď ceny narastú, ilúzie sa rozplynú a ľudia zisťujú, aké spotrebné a investičné chyby spravili.

Takže vysoké ceny sú dôsledkom toho, že rozdávame sociálne dávky?

Áno. Vysoké ceny slúžia len na to, aby sa dostali späť do rovnováhy novými peniazmi nafúknutý dopyt a covidom a vojnou obmedzená ponuka.  „Vďaka“ nim sa niekto bude musieť vyhnúť spotrebe. Rozdávať dávky na boj proti rastúcim cenám a inflácii je ako hasiť požiar benzínom.

A my to robíme? Akým spôsobom to prebieha?

Dávky sú spolupríčinou inflácie. Predstavme si, že idete na pumpu, lebo potrebujete benzín. No na pumpu príde aj človek, ktorý dostal peniaze z Fondu na obnovu a rozvoj a ide kupovať benzín, lebo ide maľovať školu, a benzín si kupuje z európskych peňazí. Benzínu však na pumpe nie je viac ako predtým. Je len viac peňazí. Preto sa musí pumpa rozhodnúť, komu benzín predá. Ako sa rozhodne? Tak, že cenu benzínu zvýši a ten, kto môže zaplatiť tú vyššiu, benzín dostane. Ak by štát a EÚ šetrili a nezavádzali by Plán obnovy a rozvoja, tak by na pumpe bolo menej áut a nemuseli by sme za benzín platiť vyššiu cenu. Je to súťaž väčšieho množstva peňazí o obmedzené množstvo produktov a služieb. Ešte vo februári 2021 som pre .týždeň napísal článok Niekto je za dverami, v ktorom som opisoval riziká monumentálneho fiškálneho a monetárneho stimulu v čase, keď nezmizol dopyt, len sme ľudí pozatvárali doma. Ponukový šok sa časom vyrieši. No na úvod by sme ho nemali napríklad zhoršovať a odďaľovať jeho riešenie nepremyslenými zelenými politikami, reguláciami či cenovými stropmi. Tie sú najhorším možným riešením, aké môže politikom napadnúť.

Cenový strop je však pre politikov atraktívne opatrenie, ako spomaliť nárast cien. Naozaj nefunguje?

Rast cien vytvorila štátna centrálna banka. A čo napadne politikom? Jedine zastropovať ceny a ohroziť investície súkromníkov. Cenový stop je vlastne pokuta za to, že rast cien pomáha riešiť zlú situáciu. Odradíme všetkých, ktorí by mohli do nejakého segmentu investovať, aby sme dosiahli nižšie ceny. Ale žiadny investor nepostaví novú pumpu, rafinériu ani nezačne ťažiť ropu, ak zastropujeme ceny pohonných látok. Cenový strop situáciu prosto zhoršuje. Ale je to vždy to prvé, čo politikom napadne. Je to ako vynadať lekárovi za neočakávanú diagnózu.

A ako by sa mala riešiť vysoká inflácia?

Inflácia by sa rozumne mala riešiť tak, že štáty by míňali menej a centrálne banky by zvyšovali úroky a sťahovali likviditu z obehu.

Presne tieto veci sa však nedejú, či áno?

V USA sa  to sčasti deje. Po prvé, Jerome Powell (pozn.red. Predseda Výboru guvernérov Federálneho rezervného systému Spojených štátov amerických) priznal, že Fed spôsobil infláciu. Po druhé, Fed začal dvíhať úroky, i keď sú stále extrémne nízke: na úrovni jedného percenta. V Európe však nerobíme ani len to. Ako pštros pcháme hlavu do piesku.

Čo tým myslíte? Že Európska centrálna banka nereaguje, ako by mala?

ECB stále hovorí, že vysoká inflácia nie je spôsobená tlačením peňazí. Tvárime sa, že s infláciou nebudeme musieť robiť nič, že situácia sa sama zlepší. No pozor, čím dlhšie budú mať ľudia v ECB hlavu v piesku, tým šokovejšie môžu byť úpravy inflačných očakávaní. V Nemecku je inflácia vyššia ako 8 percent, čo je absurdné. Ignorovanie reality sa Európskej centrálnej banke vráti, pretože ona stráca svoju kredibilitu.

Vidieť to na desaťročných štátnych slovenských dlhopisoch, ktorých úroky vzrástli od začiatku roku 2022 na 2,2 percenta aj napriek tomu, že šéfka ECB Lagardová si sedí na rukách – nerobí nič. Trhy jednoducho predbehli centrálnych bankárov a prišiel rast úrokov, pretože ECB bude musieť dvíhať úroky, takže trhy ich pre istotu zdvihli už dnes. Trhy totiž očakávajú, že sa ECB potom splaší a úroky dvihne skokovo.

A čo má teda štát robiť, aby skrotil infláciu?

Štát má míňať menej a má robiť prebytkové rozpočty. Centrálna banka má dvíhať úroky a sťahovať peniaze z obehu. Pozor, ja netvrdím, že chudobní ľudia majú umierať. Ja hovorím, že sociálny systém by mal cielene pomáhať najslabším. Nemá rozdávať dávky plošne! Dnes je pomaly každá tlačovka ministra financií o tom, že chce rozdávať všetkým, ešte aj tým, ktorí nie sú v sociálne zložitej situácii. A to, prosím pekne, robíme v čase cválajúcej inflácie. To, čo teraz hovorím, nie je len princípom rakúskej ekonomickej školy, je to zásada mainstreamového ekonomického uvažovania.

Viete povedať, či taká vysoká inflácia pretrvá počas nasledujúcich mesiacov?

Pri pohľade na monetárne a fiškálne stimuly som si bol istý, že inflácia príde. Niečo sa stalo a ja som popísal nutné ekonomické dôsledky. Ale to, či bude inflácia pokračovať, záleží od krokov politikov a ich ekonómov. Teraz sa ma vlastne pýtate, čo urobia politikmi dosadení ekonómovia v centrálnych bankách.

Dobre, tak konkrétne: Čo sa stane, ak budú úroky ECB nízke a neprestaneme s rozdávaním dávok?

Tu treba rozlišovať medzi USA a Európu. V USA už hlavné inflačné tlaky podľa mňa ustávajú. Hlavná príčina inflácie, rýchlo rastúca peňažná zásoba, už tak rýchlo nerastie, naopak, dokonca klesá, čo je nevídané.  Ak by som to mal odhadnúť, tak predpokladám, že tempo cenovej inflácie tam bude o rok nižšie, ako dnes.

No stále bude nad dve percentá?

Áno, tipoval by som  nižšie ako dnes, čo však neznamená, že sa dostane na inflačný cieľ. Dostať sa späť na inflačný cieľ centrálnych bánk potrvá zrejme roky. Ľudia už infláciu zapracovali do svojich očakávaní. V Európe však obrat ako v USA  zatiaľ nevidím. Peňažná zásoba stúpa rýchlo a krajiny produkujú deficitné rozpočty. V Európe si viem predstaviť, že rýchla inflácia bude pokračovať aj budúci rok. Závisí to od toho, čo urobí Lagardová v júni a júli 2022. V Európe teda nevidím ani len počiatky riešenia inflácie. Lagardová uverejnila pred niekoľkými dňami blog, v ktorom zaznelo, že úrokové sadzby v septembri možno stúpnu na 0 percent. Dnes má ECB stále záporný úrok -0,5 percenta. Ak bude v septembri 2022 naozaj úrok na 0 percent, je predstaviteľné, že vysokú infláciu budeme mať i budúci rok.

Oponenti by tvrdili, že nemôže zdvihnúť úrokové sadzby, lebo upadneme do recesie...

Do recesie sa dostaneme tak či tak. Ide o to, s akou rýchlou infláciou prídeme do recesie. Inflácia je vo svojej podstate pomýlenie spotrebiteľov, investorov a politikov. Každý začiatok inflácie vyzerá ako rast bohatstva, preto sme mali mániu na realitnom, akciovom a dlhopisovom trhu. Inflácia však prináša recesiu, ktorá je vytriezvením. Recesia teda príde bez ohľadu na to, či ECB začne dvíhať úroky alebo nie. Ak však bude ECB dvíhať úroky neskôr, tak budeme mať recesiu s vyšším rastom cien. Každý očakáva, že ak príde recesia, inflácia sa zastaví. No to sa nemusí stať.

Nie?

Dnešný rýchly rast cien podporený aj vojnou v kombinácii s ekonomickým spomalením môže priniesť stagfláciu – kombináciu rastúcej nezamestnanosti a vysokej inflácie.

Čo by to znamenalo pre ľudí?

Znamenalo by to, že bude rásť počet nezamestnaných a zároveň budú stúpať ceny v obchodoch. A to by bolo extrémne bolestivé najmä pre sociálne slabšie skupiny. Preto je škoda, že máme na čele ECB Lagardovú, ktorá ignoruje „východný front eurozóny“. Na Slovensku máme cválajúci infláciu vyše 12 percent a zároveň slovenské domácnosti vynakladajú najviac peňazí na potraviny, energie a bývanie, teda na veci, ktoré si ľudia skrátka musia obstarať. Z toho vyplýva, že Slovákov bolí inflácia omnoho viac ako Nemcov alebo Francúzov. Každé otáľanie Lagardovej trestá Slovákov, Lotyšov či Estóncov .

Tvrdíte teda, že recesia príde tak či tak.

Ona určite príde, no ak budeme otáľať so zvyšovaním úrokových sadzieb, ceny porastú omnoho rýchlejšie.

Ako by ste dvíhali úrokové sadzby vy? Obdobne ako v Českej republike?

Áno, ale Česká republika je menší menový celok. V eurozóne máme napríklad dekády stagnujúce Taliansko. Problém je v tom, že primárnym cieľom ECB nie je cenová stabilita, ale prežitie eura. Tieto dve veci idú často proti sebe. Lagardovej hlavná obava je, že dvíhaním úrokov vyvolá tlaky, aké tu boli počas poslednej eurokrízy.

Okej, takže ECB má kontradiktórne ciele: aj cenovú stabilitu, aj zachovanie eura. Dal by sa napriek tomu načrtnúť vhodný postup, aby bola recesia čo najmenej bolestivá?

So zvyšovaním úrokových sadzieb sa malo začať už dávno. ECB nemala tlačiť také bezprecedentné množstvo peňazí. Tu sú všetky rady zbytočné, všetko je to v rovine, že sa niečo malo robiť, ale neurobilo sa to...

Pomohlo by, keby štáty šetrili, ale ony nešetria. Pred niekoľkými týždňami sme schválili najväčší sociálny balíček, bude nás stáť 1,2 miliardy eur. A minister financií Igor Matovič zakrátko po jeho schválení otvorene priznal, že naň nemáme. Čo o tom súdite?

Tieto dodatočné výdavky štátu len podporia infláciu. Minister financií má výdavky škrtať, nie vymýšľať nové. ECB ešte aj dnes skupuje štátne dlhopisy a tlačí peniaze. Nuž, ale skôr či neskôr sa bude musieť táto politika skončiť.

Myslíte tým, že sa budú musieť zdvihnúť úrokové sadzby?

Áno. A prestať nakupovať štátne dlhopisy Slovenska a ostatných krajín, ktorým tým robila centrálna banka priestor na vytváranie dlhov rozdávaním peňazí, ktoré nemajú.

Bude to pre ľudí bolestivé?

Zdvihnutie úrokových sadzieb bude bolieť aj domácnosti, aj štáty. Úrokové sadzby na talianskych, nemeckých a slovenských dlhopisoch rastú už teraz. Druhá vec je, že štáty sa budú musieť vrátiť k fiškálnej zodpovednosti, inak sa inflácia zrýchli ešte viac. Ak budú trhy stále vidieť, že vlády generujú deficitné rozpočty, budú na to reagovať.

A ECB bude bezmocná?

ECB môže použiť jednu fintu, a to, že zmenia inflačný cieľ z 2 percent na 4 percentá. Problém vrodenej chyby eura sa dá riešiť aj tak, že funkcia záchrancu eura sa presunie z ECB na rozpočet EÚ. Politici sa rozhodnú, že vytvoria fond na podporu európskej integrácie a ten bude nakupovať talianske štátne dlhopisy. Môže sa teda stať, že ECB síce zdvihne úroky, ale novovytvorený fond európskej solidarity a lásky bude nakupovať štátne dlhopisy. Takýto fond by mohol pripadať do úvahy, ak sa situácia zhorší.

Politici neradi šetria, ale musia sa tváriť, že s infláciou niečo robia. Dokážu aj jednotlivé štáty s infláciou účinne bojovať? Alebo ju aspoň spomaliť?

Dokážu. Mohli by spraviť tlačovku: ECB a naše deficity dostali ľudí na Slovensku do zlej situácie, lebo sme míňali bez ohľadu na budúcnosť, takže teraz si musíme utiahnuť opasky, aby sme spomalili infláciu. To by znamenalo, že vláda by mala sústrediť svoju pozornosť a zdroje na sociálne najslabších, dala by im špeciálnu sociálnu dávku na bývanie či potraviny. A zvyšku populácie by mala povedať, postarajte sa o seba, podnikajte, inovujte a zarábajte.

Ale Igor Matovič svojím konaním komunikuje presný opak, nie? Že si netreba uťahovať opasky, ale že si v nich máme dať nastreliť ďalšiu dierku?

Väčšinu inflácie spôsobila naozaj Európska centrálna banka, ale prispeli aj naši politici. Infláciu teda môžeme krotiť alebo pomáhať jej zrýchľovaniu. Žiaľ, my si volíme tú druhú alternatívu, a rozdávanie ďalších dávok, ktoré nie sú adresné a efektívne, len zhorší problém rastúcich cien na Slovensku.

Čo nás čaká najbližšie mesiace?

 V ECB je rozkol. Vidia, že by mali dvíhať úrokové sadzby, no zároveň k tomu nechcú pristúpiť, lebo sa boja recesie a následkov vyšších úrokov na predlžené štáty. Sám som zvedavý, ako to dopadne. Mám pocit, že ECB bude so zvyšovaním úrokových sadzieb váhať, až im inflácia „odstrelí dekel“.

Čo spôsobuje inflácia bežným ľuďom v každodennom živote?

Mnoho ľudí na Slovensku má hypotéku a už dnes vidia, že úroky rastú. Ak príde recesia, bude mať zrejme podobu stagflácie, čo je pomerne zriedkavá kombinácia recesie so stúpajúcimi cenami.

Je tento scenár čoraz pravdepodobnejší? Keďže ECB úroky nedvíha a politici nešetria?

Áno. Stále podporujeme rast cien tlačením peňazí aj fiškálnou nezodpovednosťou. Otázka je, kedy príde prebudenie.

Kedy?

Vtedy, keď trhy nastavia hlasný budíček, tak ako sa to stalo napríklad naposledy v Grécku. Niečo sa zlomí a trhy sa naľakajú. Nikto si dnes stagfláciu nepamätá, naposledy bola ešte v 70. rokoch v USA. Stagflácia je pre ľudí ťažká, lebo ľudia strácajú príjem v prostredí rýchlo rastúcich cien. 

Čo sa stane, ak sa ECB predsa len rozhodne zdvihnúť úrokové sadzby?

Štátny dlh bude nákladnejší. Štáty budú musieť míňať viac na správu svojho dlhu. Firmám sa zhorší dostupnosť úverov a domácnosti budú za svoje dlhy platiť viac. Rastúce úroky však zároveň majú tendenciu tlačiť dole ceny akcií a nehnuteľností.

Viete, aký by bol najnegatívnejší scenár? Recesia spojená s infláciou?

Socializmus. Najhorší scenár nie je recesia, kríza alebo reštrukturalizácia dlhov. Najhorší scenár je, že sa socializmus, už dnes prítomný v centrálnych bankách, rozšíri na celú ekonomiku. Štát povie, že musí zatvoriť ľudí doma a vytlačí peniaze, ktoré im dá vo forme dávok. To zdvihne ceny. Následne si vláda povie, fíha, rastú ceny a môžu za to pumpári a ropné spoločnosti, teda tie treba znárodniť, aby sa zamedzilo nárastu cien pohonných látok.

Takýmto uvažovaním a riešením problémov, ktoré vyrobila centrálna banka a samotné štáty, by sme sa ocitli v situácii, keď všetko opäť riadi štát. Opakujem, negatívnym scenárom tu nie je kríza a očista trhu od zombie firiem. Najhorší scenár je návrat centrálne riadenej ekonomiky. A nie je to nemožné, príznaky tohto scenára vidíme už dnes v Maďarsku. Nedúfal som, že sa dožijem toho, že by niekto v susednej krajine niekomu zastropoval cenu. Teda nečakal som, že sa toho dožijem. Pritom sme tento prístup testovali 40 rokov, neúspešne, no zjavne sme sa nepoučili.

Ako veľmi prispela vojna na Ukrajine k eskalácii inflácie?

Vojna na Ukrajine obmedzila ponuku energetických nosičov a agrokomodít. Tento ponukový šok ešte zrýchlil rast cien a zhoršuje stimulmi vyvolanú cenovú infláciu. Najmä Európu, ktorá je od energií z Ruska závislá, to bude ekonomicky bolieť a prispeje to k tunajšiemu ekonomickému spomaleniu.

.týždeň, 10.6. 2022