Sladká bodka v kyslej afére

Sociálne balíčky sa nezaplatia samé a potreba nakŕmiť rozpočet sa pretavila aj do dane z cukru. Nebola nečakaná, veď s ňou operovalo aj Ódorove „LEGO“. Nebola inovatívna, veď len v Európe ju má v nejakej podobe zavedenú minimálne 10 krajín. Nebola ani politicky veľmi nákladná, veď kto by chcel „tučné deti“!

Aj keď, ten posledný bod až tak neplatí. Ministerstvo financií si skoro uhralo blamáž, keď zákon napísalo tak, že v pôvodnej podobe hrozil prakticky likvidáciou slovenských e-shopov s výživovými doplnkami. Päťkilové balenie proteínu by vďaka prítomnosti sladidiel zdraželo o 26 eur. No a kým Colu si z nemeckého e-shopu kvôli šetreniu asi neobjednáte, tak kýbeľ proteínu už áno. Tento bizarný efekt novej dane dala opozícia ministerstvu v debatách pekne vyžrať, takže ministerstvo ustúpilo a vyradilo z okruhu zdanených tovarov nielen výživové doplnky, ale aj ochutené mliečne výrobky.

Daň z cukru však naďalej ostáva príkladom všetkého, čo nám na zavádzaní nových daní vadí. Po prvé, chce by paternalistická. Pestúnsky štát nám chce daňami plošne regulovať naše individuálne správanie, bez ohľadu na to, či to konkrétny človek potrebuje, alebo nie. Chudý športovec, ktorý si večer na terase dá kofolu, bude zdanený viac, ako obézny domased, čo pred telkou vypije fľašu vína.

Po druhé, ten paternalizmus je len hraný. Efekt dane z cukru na pitie sladených nápojov je pri takejto výške zdanenia biedny a na obezitu prakticky nulový. Túžba po kalóriách z cukru je silná a dá sa ľahko naplniť cukrovinkami, či pečivom. Paradoxne, vylúčenie prisladeného mlieka už tak minimálny efekt na zdravie ešte oslabí. Komplexné zdanenie pridaného cukru by znamenalo zdanenie veľkej časti bežných potravín. A do toho sa vláda (našťastie) neodváži. Ak chcú politici – a hlavne ich voliči - naozaj chudší národ, musia sa pustiť do náročnej úlohy zmeny kultúry stravovania, či motivačných nástrojov v zdravotnom systéme.

Po tretie, je to ďalšia komplikovaná byrokratická daň, ako všetky spotrebné dane. Ak to preženiem, sladený nápoj či sirup bude ako fľaša liehu. Bude treba nielen rátať a evidovať, ale aj hľadať tenkú líniu medzi predajom „domácich prebytkov“ bazového sirupu a komerčnou výrobou, či medzi dovozom „na vlastnú spotrebu“ a pašovaním kofoly cez hranice.

Ústupok s proteínmi a mliekami je síce pekný, ale na škodlivej podstate dane nič nemení. Nalejme si čistého sirupu, skutočným a jediným zámerom tejto dane bolo a je vybrať dodatočné peniaze pre vládne rozdávanie tak, aby sa daňovník čo najmenej vzpieral.

HN, 20.5.2024