Uvoľnite sa, prosím...

...kríza dostane nakladačku. Aspoň také je dúfanie ECB, ktorá vo štvrtok vytiahla poslednú zbraň veľkého kalibru – kvantitatívne uvoľňovanie (QE). Minimálne do septembra 2016 sa má cez ECB a národné centrálne banky do ekonomiky naliať 60 miliárd eur mesačne.

Ľudovo sa mu vraví aj „tlačenie peňazí“, hoci samozrejme, jedná sa o metaforu, keďže tie peniaze sú elektronické. Princíp QE je jednoduchý – centrálna banka na sekundárnom trhu odkúpi od komerčných bánk aktíva, väčšinou štátne dlhopisy. Nový kupujúci zvýši ceny, banky so ziskom predajú. Poklesnú úrokové miery a banky vďaka navýšeným rezervám budú môcť poskytnúť ekonomike viac úverov. Viac úverov – viac investícií. Alebo aj nie.

QE môže viesť ku dvom extrémnym prípadom. Ten prvý je, že sa nestane nič. Banky kvôli zvýšenej neistote ostanú „sedieť“ na hotovosti, hoci aj s nulovým/záporným výnosom. To sa do značnej miery udialo, keď ECB na prelome rokov 2011/2012 naliala do finančného sektora viac ako bilión eur cez nástroj dlhodobých refinančných operácii (tzv. LTRO). Druhým extrémom môže byť, že peniaze sa prelejú len do určitého sektoru, alebo aktíva. Môže to byť akciový trh, reality, či niečo iné (napr. ťažba ropy z bridlíc). Vznikne tak nebezpečná bublina.

Európa dúfa, že jej QE bude ako americké, nie ako japonské. Spojené štáty od začiatku krízy spustili tri kolá QE, to posledné sa v roku 2014 začalo postupne utlmovať v nadväznosti na zlepšujúce sa ekonomické ukazovatele. Naopak Japonsko, takpovediac „vynálezca“ kvantitatívneho uvoľňovania“ za posledných 13 rokov spustilo zhruba 12 kôl QE, bez valného účinku.

Bolo americké QE skutočne účinné, alebo len nafúklo akciový trh a prelialo bohatstvo smerom k finančným inštitúciám, ktoré ho sprostredkovávali? Skutočne USA ožili, alebo je to len efekt energetického boomu, zmien v štruktúre zamestnanosti a vyliatia negatívnych efektov QE na rozvojové krajiny cez funkciu dolára ako rezervnej meny? Túto debatu nemusíme v článku absolvovať, stačí nám momentálne len uvedomiť si, že EÚ 2015 nie je USA 2008.

Keď sa QE v Spojených štátoch spúšťalo, boli úroky na štátnych dlhopisoch 4%, na hypotékach 6% a akciový trh padal ako činka na dno Dunaja. V EÚ máme dnes takmer nulové úroky na dlhopisy a akciový trh je na 7-ročnom maxime. Superlacné hypotéky vám asi pripomínať nemusím.

Ďalší podstatný rozdiel – v USA majú Treasuries. V Európe nemáme univerzálny eurodlhopis, ale dlhopisy 19 štátov a ešte nejaké eurovalové. Že grécky dlhopis nie je to isté ako nemecký tiež nemusím podčiarkovať.

Peniaze sa budú posielať podľa podielu jednotlivých národných centrálnych bánk v ECB. To je ďalší zásadný problém. Najväčšia časť nových peňazí tak pôjde do Nemecka, ktoré ale má najmenej problémov. Nemecké banky už teraz sedia na hromade hotovosti a Bundesbanka (nemecká centrálna banka) už na jar minulého roka varovala pred hroziacou bublinou v nehnuteľnostiach.

Do QE sú zapojené aj Grécko a Cyprus – ak budú poslúchať a plniť dohodnutý reformný program. Pritom v Grécku sú v nedeľu voľby, v ktorých je možná výhra SYRIZA. Dostávame sa tak do paradoxnej situácie, keď grécka centrálna banka  bude nútená nakupovať dlhopisy, o ktorých potenciálny premiér krajiny  (80% QE bude realizovaného cez národné centrálne banky bez zdieľaného rizika) vyhlasuje, že ich možno nechá zdefaultovať.

Ak by krajina nevystúpila z Eurozóny, nebol by to kritický problém (straty by utrpela grécka centrálna banka). Ak by vystúpila, straty (nielen z QE) by sa preniesli aj na ECB. Tej síce insolvencia v princípe nevadí (môže si peniaze „dotlačiť“), ale bol by to ďalší gigantický zádrhel.

ECB dostala zadanie ako v Pelíškách: „Deflace s recesí nesmí projít!“ a spravila ešte to posledné, čo mohla. O ekonomickej a politickej budúcnosti však kvantitatívne uvoľňovanie nerozhodne. 

Denník N, 23.1.2015