Duálne vzdelávanie nevyšlo

Vlajkovou loďou ministerstva školstva v tomto volebnom období malo byť duálne vzdelávanie. Teda prepojenie praxe a vzdelávania na stredných školách. Táto loď sa však potopila. Alebo ešte lepšie povedané ani nevyplávala. Nemá totižto dostatok pasažierov. Z vyše sto tisíc žiakov stredných odborných škôl sa do projektu odborného vzdelávania prihlásilo len niekoľko stovák (pritom plán bol 5000). Predstavy ministerských úradníkov tak narazili na prekážku, ktorú zákonmi „kormidlovať“ nedokážu – dopyt.

Samotná politika duálneho vzdelávania, tak ako ju navrhli, trpí niekoľkými praktickými nedostatkami. V prvom rade demotivuje školy.  Ak sa totižto žiak zapojí do duálneho vzdelávania, škola príde o financie naňho naviazané - normatív. Niet sa preto čomu čudovať, že sa do duálneho vzdelávania nehrnú. Na druhej strane samotných žiakov môže odrádzať štruktúra pracovno-vzdelávacej zmluvy, ktorú ministerstvo navrhlo. Žiaci sa v nej zaväzujú odpracovať u zamestnávateľa najmenej tri roky po ukončení vzdelávania. V opačnom prípade budú musieť časť nákladov na ich štúdium preplatiť. Asi je zbytočné zdôrazňovať, že nie každý žiak sa chce vzdať potenciálnej možnosti isť študovať ďalej, odcestovať za skúsenosťami do zahraničia alebo jednoducho začať podnikať na svoju vlastnú päsť. 

Navyše zákon o duálnom vzdelávaní ďalej prehlbuje nezdravý vplyv verejných inštitúcií do obsahu vzdelávania. Nielen že VÚC majú právomoc rozhodovať o tom, ktorá neštátna stredná škola bude môcť otvoriť prvú triedu. Teda rozhodujú o svojej vlastnej konkurencii (súkromných školách). Navyše jednotlivé stavovské a profesijne organizácie zastupujúce zamestnávateľov budú v komisiách overovať spôsobilosť tých, ktorí chcú byť zapojení do duálneho vzdelávania.

To však zo strany zamestnávateľov nie je všetko. Zdá sa, že mali pomerne dobrú vyjednávajúci pozíciu pri tvorbe zákona. Tí zamestnávatelia, ktorí sa zapoja do duálneho vzdelávania budú mať totižto nárok na daňové úľavy. Tým sa dostávame k procesu tvorby obsahu a filozofie zákona. 

Zákon, ktorý na vyše 30 stranách dopodrobna upravuje, čo sú povinnosti a práva všetkých aktérov od ministerstva školstva, cez krajské úrady, stavovské a profesijné organizácie až po školy a zamestnávateľov, ktorý dopodrobna stanovuje formu jednotlivých zmlúv, čo ma byť ich obsahom, ako môžu byť vypovedané atď., jednoducho vytvára uniformitu tam, kde je potrebný presný opak. Unifikované centrálne riešenie s rovnakými požiadavkami pre všetkých nedokáže zachytiť jednotlivosti a rôznorodosť potrieb jednotlivých škôl, žiakov a zamestnávateľov.

Navyše môžeme mať opodstatnene pochybnosti o tom, či všetky vyššie vymenované inštitúcie mali rovnaké postavenie pri pretavovaní svojich predstav do výslednej podoby zákona. Takto vytvorené pravidlá sú totižto skôr výsledkom rôznych tlakov, kde majú rôzne záujmy rôznu silu a výsledný vektor nemusí zďaleka predstavovať optimálny vzor spolupráce. Napr. školy prídu o normatív, pričom zamestnávatelia dostanú daňové úľavy.

Dlhodobá spolupráca však naozaj vyžaduje komplexný kontrakt, ktorý bude odrážať špecifiká miesta a času. Odborné vzdelávanie, to nie je len výchova učňov pre automobilový priemysel. Zmysluplné kontrakty a spolupráce však najlepšie dokáže priniesť decentralizovaná iniciatíva. Niekoľko príkladov máme aj na Slovensku:

Spoločnosť dm drogerie markt Slovensko spustila už v školskom roku 2011/2012 v Prešove projekt Vzdelávanie pre prácu v dm, ktorého cieľom bolo zabezpečiť kvalitnejšie praktické aj teoretické vzdelávanie a obnovenie dnes už vymiznutého učebného odboru predavač drogériového tovaru. Dnes táto spoločnosť spolupracuje už s deviatimi strednými odbornými školami na Slovensku. Spoločnosť ponúka žiakom finančnú podporu (plus stravovanie, internát a cestovné) a po ukončení štúdia pracovné miesto vo svojich pobočkách. 

Druhým príkladom môže byť T-systems Slovakia, ktorý v spolupráci s Košickým samosprávnym krajom otvorili na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej v Košiciach trojročné vyššie odborné štúdium v odbore Počítačové systémy. Prvý ročník študentov nastúpil v školskom roku 2013/2014

Podľa tvorcov je toto vyššie odborné štúdium jedinečné tým, že aplikuje nemecký model a objem praktického vzdelávania dosahuje až 70 %. Následne absolventi majú možnosť získať certifikát rovnocenný tomu, ktorý dostávajú nemeckí študenti. Po ukončení štúdia má byť absolvent pripravený na prácu v oblasti špecializovanej správy serverov, sietí, diskových polí, databáz a iných informačných a komunikačných technológií. 

Tretí príklad s názvom „IT v kurze“ pripravuje nezisková organizácia Aptech Europe s podporou spoločnosti Accenture. Ide o 4-mesačný rekvalifikačný kurz softvérového testera a stáž v spoločnosti Accenture. Cieľom vzdelávacieho projektu je zvýšiť IT zručnosti mladých ľudí a pomôcť tým zlepšiť možnosti ich uplatnenia na trhu práce.  V roku 2014 absolvovalo kurz 41 nezamestnaných absolventov, z ktorých si 27 našlo vďaka kurzu uplatnenie a 6 z nich dokonca v Accenture. Na rok 2015 je plánovaných ďalších 60 účastníkov. 

To, čo by ministerstvo školstva malo spraviť, je uľahčiť podmienky pre podobné decentralizované iniciatívy, aby vznikali častejšie a nie vytvárať pevné schémy spolupráce s množstvom zainteresovaných inštitúcií a ich záujmami striktne definovanými v zákone. To v prvom rade znamená rozviazanie rúk školám ako tvorcom obsahu výučby, t.j. prestať vynucovať niekoľko sto stranové štátne vzdelávacie programy a rámcové učebné plány, ktoré následne kontroluje Štátna školská inšpekcia. Potom sa totižto môže stať niečo, čo prekvapí nejedného ministerského úradníka: že školy a miestni zamestnávatelia budú vedieť lepšie čo a ako učiť ako zamestnanci Štátneho inštitútu odborného vzdelávania a rôznych ďalších ústavov.