Sila konkurencie v zdieľanej ekonomike

Je zdieľaná ekonomika doménou veľkých hráčov, alebo je to dokonalé konkurenčné prostredie?

Väčšina ekonómov chápe a súhlasí s pridanou hodnotou zdieľanej ekonomiky vo forme intenzívnejšieho využívania zdrojov. Už menšia časť ekonómov je ochotná priznať jej prednosti v oblasti odhaľovania a nahradzovania starých a zaostalých regulácií. A už len malá časť z nich vidí silný potenciál konkurenčného tlaku v zdieľanej ekonomike.

Naopak, prevládajú predstavy o monopolizácii a veľkých korporáciách, ktoré ovládnu celé sektory zdieľanej ekonomiky.

Konkurencia bez hraníc

V skutočnosti však ťažko nájdeme také odvetvie, kde je silnejší potenciál konkurencie ako v prípade zdieľanej ekonomiky.

Na rozdiel od iných odvetví, kde vznikajú podozrenia o sile konkurencie, ako sú napr. sieťové odvetvia, netreba v zdieľanej ekonomike ťahať žiadne káble a ani kopať prípojky. Sieťové odvetvia predstavujú potenciálny problém práve z dôvodu nákladov na prechod ku konkurencii. Teda natiahnuť nové káble alebo vykopať nové prípojky.

Toto je však v zdieľanej ekonomike otázkou pár kliknutí. Novú aplikáciu si stiahnete za pár sekúnd, či už ste potenciálny poskytovateľ služieb alebo zákazník. A navyše ich môžete mať súčasné nainštalovaných viac (!). Rovnako odchod z platformy zdieľanej ekonomiky je bezproblémový.

A práve táto možnosť lacného odchodu vytvára najväčší tlak a núti platformy zdieľanej ekonomiky prispôsobovať sa potrebám ich zákazníkov. A to neplatí len pri podnikateľoch, ale napríklad aj pri štátoch. To bol napríklad hlavný dôvod, prečo bývalý východný blok postavil okolo svojich západných hraníc múr. Ak sa nechcete prispôsobiť svojím zákazníkom, musíte im znemožniť odísť.

Ako Taxify vytrel kocúra Uberu

Svoje si s tým zažil nedávno Uber, keď mu behom pár dni odišlo 200 000 zákazníkov z platformy, z dôvodu, že mali pocit, že Uber nepodporuje protest proti Trumpovi. Uber sa však musí báť aj konkurentov v podobe ostatných platforiem ako: Lyft, Curb, Carma, Didi Chuxing, Grab, Ola, Easy Taxi, Gett, Flywheel atď.

O tých aplikáciách ste pravdepodobne ešte nepočuli. To je však tým, že sú to často lokálni konkurenti. Každá krajina má svoje vlastné aplikácie. Len v SR sú to Hopin, Liftago a nedávno prišiel Taxify.

A práve Taxify spravil to, čo očakávame od konkurencie: znížil poplatok pre vodičov, čím im zvýšil ich odmenu a zároveň znížil ceny pre zákazníkov. Okrem toho priniesol aj nejaké svoje vlastné inovácie ako možnosť platenia cez telefónnu kartu, namiesto bankovej. Takto sa podarilo Taxify získať hneď dostatok vodičov, ale aj zákazníkov, aby mohol fungovať. Behom niekoľkých týždňov sa priblížil svojmu konkurentovi Uber, ktorý si tu budoval klientelu 2 roky.

Samozrejme, nikto nepopiera, že Uber má často veľkú časť trhu. To však môže byť len otázka času. Konkurenčná výhoda Uberu nie je totižto ani tak v medzinárodnej veľkosti, ale skôr lokálnej dostupnosti.

Mňa ako zákazníka zaujíma koľko vodičov má Uber v Bratislave a netrápi ma New York City. Takto môže Uber neskôr prehrať väčšinu lokálnych bojov, lebo sa stane moc veľký a ťažkopádny, resp. nedokáže sa dostať do ziskových čísel.

Zdieľanie bez veľkého brata

Konkurencia však môže prísť aj z nečakaných smerov. Napríklad sa podarí úplne odstrániť „vlastníka“ platformy a pomocou technológie blockchain vznikne úplne decentralizovaná platforma.

Dnes sa už pripravuje takáto platforma s menom Arcade City a pôjde o „Uber“ na princípoch bitcoinu. Táto platforma nemá „vlastníka“ a ani centrum, takže nepotrebuje dosahovať zisky a zároveň sa ani nedá vypnúť vládou, ak by sa niekomu nepáčila.

Do rovnakého súdka môžeme zaradiť aj nový projekt od Google s názvom Ware Ride. Táto platforma využíva prepracovanú sieť máp a dopravných informácii, pomocou ktorých prepája ľudí, ktorí cestujú do a z práce každý deň. Ide tak o zdieľanie v plnom slova zmysle a jej cieľom je znížiť počet áut na cestách a ušetriť ľudom peniaze.

Každopádne existuje riziko pre fungovanie konkurencie v rámci zdieľanej ekonomiky. V situácii, keď štát proti zdieľanej ekonomike bojuje, vytvára umelé náklady vstupu do odvetvia.

Právny boj so štátom si totižto môže dovoliť len platforma s dostatočným kapitálom, ktorá má na to platiť si právnikov, súdne náklady alebo priamo lobovať u politikov. Takto nebudú môcť vstúpiť na trh začínajúci konkurenti, ktorí ešte nemajú dostatočný kapitál a to môže ohroziť fungovanie konkurencie v rámci zdieľanej ekonomiky.

Aktuality.sk, 25.5.2017