Írske referendum

2.októbra sa
v Írsku zopakuje referendum pre prijatie Lisabonskej zmluvy. Po
neúspešnom prvom referende, v ktorom 53,4% zúčastnených voličov
hlasovalo proti prijatiu zmluvy, sa vláda, ktorej záleží na tom, aby sa minulé
fiasko nezopakovalo, dôsledne stará o prípravu „vhodných“ podmienok
referenda. Podozrivou zmenou je úprava vysielacích podmienok pre írske médiá.

Írska
vysielacia komisia (Broadcasting Commission of Ireland - BCI) oznámila, že nie
je nutné, aby bol vysielací čas rovnako vyhradený pre obidve strany kampaní.
Vyhradené časy však musia byť férové a objektívne pre záujmy strán za aj proti.
Čas bol jedinou merateľnou veličinou v televíznom vysielaní. Férovosť
a objektívnosť však už vyžaduje férové rozhodnutie jednotlivca, uvidíme či
sa objavia sťažnosti.

Do kampane za prijatie Lisabonskej zmluvy sa začali aktívne
angažovať aj súkromné firmy. Niekoľko stotisíc eur sa rozhodla investovať na
kampaň v prospech prijatie lisabonskej zmluvy napríklad miestna pobočka
spoločnosti Intel. Okrem
nej sa generálny riaditeľ leteckej spoločnosti Ryanair - Michael O´Leary
rozhodol na kampaň minúť 500 tis. € z prostriedkov tejto spoločnosti.
Neskôr pritom priznal, že počas čítania zmluvy skoro zomrel nudou a svoje
presvedčenie za prijatie zmluvy prezentoval dôvodmi ako pokračovanie
zahraničných investícií v rámci EÚ, pomoc Európy Írsku počas bankovej krízy a
aby ekonomika nebola vedená „nekompetentnými politikmi“. Tieto argumenty
vzbudzujú dojem, že tú ústavu až tak moc nečítal, však na tieto „pozitíva“ únie
nemá neprijatie zmluvy žiadny vplyv.

Prijatie Lisabonskej zmluvy bude mať pritom za následok
ďalšiu centralizáciu a rozšírenie moci Európskej únie. Umožní viac voliacich
práv veľkým EU štátom a zväčšuje zákonodarnú moc poslancov Európskeho parlamentu,
o ktorých sa človek obyčajne dozvie len počas volieb. Okrem iného vytvorí
nový post v európskej hierarchii (predseda Európskej rady) a zníži možnosti
národných viet.

Lisabonská zmluva musí byť schválená vo všetkých
členských štátoch. Okrem Írska zmluva nie je prijatá v Česku, Poľsku
a Nemecku. Kým v Poľsku sa čaká na podpísanie zmluvy prezidentom,
v Nemecku najvyšší súd rozhodol, že Lisabonská zmluva môže byť prijatá len
za podmienky, že sa najprv posilní rola národného parlamentu. Nemecký parlament
bude o zmluve definitívne hlasovať 8. septembra. Ratifikáciu v Česku
je tiež veľkou neznámou, prezident čaká na definitívne rozhodnutie ústavného
súdu, pričom obe komory parlamentu ratifikáciu schválili, avšak proces
rozhodovania o ratifikácii výstižne vyjadruje temer výhražný výrok
nemeckého europoslanca Leinina, ktorý predsedal ústavnému výboru parlamentu, na
margo Klausovho otáľania s podpisom zmluvy: „Česká
republika sa vystavuje izolácii a oslabeniu jej pozície v rámci EÚ.“