Prečo je hospodárske oživenie také pomalé?

Prečo
oživenie ekonomík je také vlažné? Túto
otázku sa snažili zodpovedať aj chicagskí ekonómovia Gary S. Becker, Steven J.
Davis a Kevin M. Murphy.

Veľká hospodárska kríza zasiahla celý svet v oblasti poklesu
produkcie, ale v porovnaní s krízami z rokov 1971-1973 či 1981-1982 nebola až
taká závažná. Napriek tomu zotavovanie zo súčasnej krízy je omnoho ťažšie a
zložitejšie. Príkladom môže byť rast HDP v decembri 1983 na úrovni 7,7% pri
vtedajšej porovnateľnej nezamestnanosti USA na úrovni okolo 10%. Terajší rast
je nepresvedčivých 2,2%! Aj napriek tomu, že 4. kvartál je považovaný za
najsilnejší vďaka sezónnym vplyvom v období Vianoc.

Autori zdôraznili predovšetkým dva faktory: Prvým je rozbitý finančný systém,
pády mnohých finančných inštitúcii, ktoré boli zachraňované zo štátnej
pokladnice, čo zapríčinilo pokles dôvery mnohých venture investorov a bankový
sektor. Sektor domácnosti zažil prudký vzrast nezamestnanosti, spľasnutie
realitnej bubliny a vytvorenie ohromných dlhových pozícii, ktoré nedokázali splácať.

Ďalším dôvodom boli voľby v roku 2008, kde vyhrali demokrati v podobe Baracka
Obamu. Okrem toho dosiahli aj majoritný počet miest v Snemovni reprezentantov a
Senáte. Liberáli si to vysvetľovali tým, že nastal čas na zmenu v podobe
reforiem zdravotnej starostlivosti, daňovej politiky, objemu vládnych výdavkov
a regulácie na trhu. Okrem toho pokračovali v nastolenom trende bývalého
prezidenta Busha v sanácii bánk, oživení automobilového priemyslu ako GM,
General Motors a tak ďalej.

Transformácia začala fiškálnym balíkov vo výške 800 miliárd dolárov. Cieľom
bolo dosiahnuť zmiernenie vplyvom krízy na obyvateľstvo a pomalé oživenie
ekonomiky. Čo sa nestalo. Tieto keynesianske zásahy neboli dobre navrhnuté a
nie sú schopné zaručiť americkej ekonomike dlhodobú perspektívu rastu. Namiesto
toho „balík“ bol namierený do oblastí, ktoré demokrati považovali za sektor,
ktorý si to zaslúži. Teda školstvo, zdravotníctvo, snaha o úsporu energií a
ďalších oblastí, ktoré reálne nezvyšujú zamestnanosť a oživenie ekonomiky.

Neistoty v podnikateľskej sfére vyvolali aj snahy vlády dodatočne zdaniť vyššie
príjmy právnických osôb, či snahy o vyrubenie daní z oxidu uhličitého na
konferencii v Kodani. Sú to elementy, ktoré priamo ovplyvňujú investičné
stimuly do energetiky, rafinérii, či iných oblasti s produkciou skleníkových
plynov. Neistote nepridávajú ani desiatky verzií zdravotného systému, ktoré by
mali zvýšiť mzdové náklady na pracovníka v podobe vyšších príspevkov na
zdravotné poistenie. V konečnom dôsledku tieto kroky spôsobujú nechuť
podnikateľskej sféry investovať, rozširovať svoje prevádzky, čo má negatívny
dopad aj na obyvateľstvo v podobe rastúcej resp. konštantnej nezamestnanosti s
perspektívami jej rastu.

V blízkej dobe sa pripravujú snahy o zmenu protimonopolnej politiky zameranú
viac na spotrebiteľa. Podobné sa pripravuje vláda na úlohu tvz. „big Brother“,
ale zatiaľ obmedzené na inštitúcie, ktoré prijali finančnú pomoc zo štátnej
pokladnice. Snáď ďalším krokom Kongresu bude regulácia aj bežných
podnikateľských subjektov ako vyrubenie dane na bonusy, reguláciu odmeňovania
exekutívnych pracovníkov spoločností a tak ďalej.
V snahe bojovať proti kríze FED napumpoval do bánk umelo cez 1 bilión dolárov
cez jednotlivé „záchranné programy“ a operácie na voľnom trhu. Tie peňažné
prostriedky banky čerpali na poskytovanie nový úverov, ktoré tým zvýšili ponuku
peňazí, ktorá môže spôsobiť značné problémy s infláciou v spojitosti s takmer
nulovou federálnou úrokovom sadzbou. V monetárnej politike je nielen neistota o
budúcej inflácii, ale celé to má aj politické pozadie. Tlaky médií na guvernéra
Fedu Bernankeho, či (ne)schválenie Senate Banking committee Bernankeho ako
opätovného guvernéra. Rozhodnutia FEDu budú dôležité aj v oblasti inflačných
preferencií a ich vplyv oblasť nehnuteľnosti so snahou politickej entity
povzbudiť realitný trh.

Aj napriek tomu, že mnohé návrhy nebudú prijaté, vytvára sa všeobecná neistota,
ktorá brzdí skutočné vzpruženie ekonomiky. The National Federation of
Independent Businesses (NFIB) uskutočnila analýzu, ktorá poukázala, že
kapitálové výdavky a plány spoločností investovať v krátkom období sa udržujú
na 35 - ročnom minime. Táto analýza poukázala, že len 7% spoločností vidí v
nasledujúcich mesiacoch vhodné príležitosti na investovanie. Len 8% MSP plánuje
otvoriť nové pracovné miesta v porovnaní s 14 – 24% v roku 2008, či 19 – 26% v
roku 2007. Podobne výsledky boli zverejnené aj vo vládnych analýzach, podľa
ktorých klesli investície medziročne o 20%, otváranie nových pracovných miest
je na najnižšej úrovni od roku 2000, teda odvtedy keď vláda podobné analýzy
začala merať. Aj keď údaje nie sú celkom presné, miera vytvárania nových
pracovných príležitostí je najpomalšia za posledné dve dekády, podobne aj miera
odchodu nezamestnaných do pracovného pomeru je najnižšia od roku 1967. Podľa
The Michigan Survey of Consumers až 37% amerických domácností sa snaží odložiť
väčšie nákupy na neskôr z dôvodu neistoty na pracovnom trhu. Spomínané percento
ostalo konštantné od 2. štvrťroku 2009 a je najvyššie od roku 1960.

Slabá ekonomika je s prehľadom najbežnejší dôvod rozvíjania investičných
činností, nasledovaného politickou klímou a dostupnosťou úveru či náklady na
neho. Autori NFIB December 2009 reportu zdôraznili predovšetkým neistotu, ktorá
je spôsobená počínaním vlády vo vzťahu ku súkromnému sektoru.
Práve neistota politických rozhodnutí, snaha o reformovanie sektorov, ktoré sa
mohli odložiť na efektívnejší čas je brzdou rastu americkej ekonomiky z krízy.
Aj keď som reformne orientovaný, kroky ktoré sa snaží zavádzať americká vlády
obmedzujú podnikateľské prostredie zatiaľ nepriamo, ale onedlho možno aj priamo
cez implementáciu niektorých návrhov, predovšetkým dodatočného zdaňovania.
Zdroj: wsj.com

Jozef Tvardzik

Písané a preložené pre INESS