Skysnuté mlieko

Nezmyselné dotácie zo strany Európskej únie sú evergreenom jej kritikov. Ale len málokedy sa stáva, že by niektorý dotačný program kritizovala priamo inštitúcia EÚ.

Školský mliečny program slávi už 35 rokov existencie. Jeho úlohou je zvýšiť spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov medzi európskymi deťmi a zároveň budovať návyky a povedomie o mliečnych výrobkoch, ktoré by viedli ku zvýšenej konzumácii mlieka v budúcnosti. Ako prostriedok si zvolil dotovanie mlieka v základných a stredných školách. V roku 2009 bolo na tento program použitých 74 miliónov Eur, necelých 10% teoreticky dostupného rozpočtu na tento program.

Hoci už v roku 1999 odporučila Komisia program zrušiť pre nízku efektivitu, udržal si svoje miesto až do dnes. Minulý rok si naň posvietil aj Európsky dvor audítorov a opäť na ňom nenechal nitku suchú.

Audit: "Mliečna podpora je vysoko neefektívna"

Odhliadnuc od zmysluplnosti stanoveného cieľa (jednoznačnosť zdravotnej prospešnosti pitia konkrétneho množstva kravského mlieka nie je preukázaná, nehovoriac o tom, že sa distribuuje aj cukrom ochutené mlieko. Vyvstáva otázka, prečo nedotovať ryby, brokolicu, alebo šumivý multivitamín do škôl...), už samotné nastavenie programu je nezmyselné. Denná dávka mlieka 0,25l je dotovaná z programu necelými piatimi centami, pričom členský štát môžu ešte pridať ľubovoľný doplatok. *

Ak vezmeme do úvahy, že všetka administratíva a logistika ohľadom nákupu, skladovania, a predaja mlieka ostala na pleciach školy, popularita programu u vedenia škôl je biedna, o čom svedčí aj nízke čerpanie dotácii  a celkové rozšírenie po školách, ktoré aj po 35 rokoch vo väčšine dosahuje nízke čísla (okrem Francúzska, kde je okolo 60%). Situácia nie je lepšia ani tam, kde sa dotácie nasmerovali priamo do školských jedální.

To však nie je až také podstatné ako to, že aj tam, kde bol program aplikovaný, má minimálny efekt. Ako zistil Európsky dvor audítorov, spotreba mlieka sa skutočne zvýšila – u tých, u ktorých už bola vysoká. Naopak, krajiny s nízkou spotrebou mlieka program príliš nečerpajú. Desať štátov s najnižšou spotrebou mlieka na hlavu vyčerpali len 20% podiel zo všetkých použitých financií, zatiaľ čo dva štáty s najvyššou spotrebou sú zároveň aj najväčšími poberateľmi podpory. Spytované subjekty priamo potvrdili, že dotácie nijako neovplyvnili spotrebu mlieka na ich škole.

Tak ako pri mnohých iných programoch, daňové príjmy pretečú rukami európskych úradníkov, kde sa odľahčia o nemalé administratívne náklady, a následne sa dostanú do rúk tým, ktorí by si mlieko aj tak kúpili.

Slovensko v neefektívnosti nerado zaostáva, preto je na rok 2012 zo štátneho rozpočtu vyčlenených dodatočných 1,6 milióna Euro na mliečny program.

* Konkrétny školský príklad zo Slovenska: Cena 200 ml mlieka bez dotácie za 35 centov, s dotáciou 28 centov