Výsluhové dôchodky aj pre športovcov?

Po vojakoch a policajtoch sa možno výsluhových dôchodkov dočkajú aj športovci. Poslanec Mostu-Hídu a tréner šermu Árpád Érsek predložil do parlamentu návrh na rentu pre medailistov z olympiád i paralympiád.

„Návrh by sa podľa prepočtov poslanca týkal asi stovky športovcov a ročne by stál 480-tisíc eur. Zlatí medailisti by dostávali necelých 800 eur mesačne, strieborní a bronzoví z toho po 60 a 40 percent. Športovci sú podľa neho pri hľadaní práce znevýhodnení, venovali sa len športu a priniesli nám úspechy.“

Asi len málokto pochybuje, že každý jednotlivec by mal niesť zodpovednosť za budúce dôsledky svojich slobodných rozhodnutí a konania. To sa nevzťahuje len na prehry v stávkovej kancelárii či výber celoživotného partnera. Týka sa to napríklad aj voľby vysokej školy či profesie (zamestnania). Rovnako zrejme málokto pochybuje, že ak niekoho niečo baví alebo má na niečo výnimočný talent, nevzniká mu automaticky nárok na to, aby sa mu všetci daňoví poplatníci na jeho hobby, ktoré sa môže transformovať do zamestnania, povinne skladali.

Národná hrdosť sa zvykne prejavovať v športe viac než v iných oblastiach života. Jeden český básnik dokonca nazval majstrovstvá sveta či olympijské hry „šovinistickým napařováním“. Aj tu zrejme možno hľadať korene návrhu poslanca Érseka, pretože len ťažko možno kvalifikovať/kvantifikovať prínos úspechov športovej reprezentácie za hranicami Slovenska. Za zmienku ešte stojí skutočnosť, že doživotný dôchodok by mal patriť každému úspešnému športovcovi – na Slovensku ostatne radi rozdávame dávky všetkým bez ohľadu na jeho príjem a majetok. Predstavme si však, že Dominika Cibulková vyhrá v Londýne olympiádu. Požiadal by pán poslanec slovenských daňových poplatníkov, aby doživotne prispievali 800 eur mesačne športovkyni, ktorá za svoju kariéru eviduje príjmy 3 mil. USD (náklady nepoznáme), alebo 480 eur hráčom NHL za striebornú medailu z nedávnych majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji? (majstrovstvá sveta chýbajú v Érsekovom návrhu poslancovi Smeru Dušanovi Galisovi)

Prijatie tohto návrhu by navyše mohlo predstavovať nebezpečný precedens do budúcnosti – nereprezentujú Slovensko za hranicami aj úspešní, no finančne často krát podkapitalizovaní vedci či filmári? Neozvú sa s pocitom krivdy podhodnotení vysokoškolskí pedagógovia?

Pán Érsek, nie je nič jednoduchšie, ako byť štedrý z cudzích peňazí.

P.S.: Příběh z doby, kdy Kongres projednával udělení zlaté čestné medaile Matce Tereze: Ron Paul, zatvrzelý odpůrce mrhání penězi daňových poplatníků se ujal slova a vybídl své kolegy k jinému řešení: „Vážení kolegové, není příliš záslužnou věcí rozdávat dary za cizí peníze, a proto nebudu hlasovat pro udělení medaile. Místo toho navrhuji, abychom mezi sebou udělali sbírku a medaili pro Matku Terezu koupíme ze svých vlastních peněz. Já sám přispěji 100 dolary.“ Paulovo gesto se však s pochopením ostatních kongresmanů nesetkalo. Ti rozhodli o udělení medaile z peněz daňových poplatníků v poměru 434:1. Osamocený nesouhlasný hlas patřil právě Ronu Paulovi. (Zdroj: humanaction.cz, pozn. RĎ: medaila stála 30 000 USD)