Mýty pána poradcu

Vo včerajšom komentári v Hospodárskych novinách sa snažil poradca ministra financií a ex-KDH expert na ekonomiku Anton Marcinčin formulovať a vyvrátiť štyri údajné mýty v dnešnej spoločnosti.

Prvý z nich, ktorý formuloval ako „Ak to nejde, dajme tam menej peňazí!“ je účelovo prekrútený a jeho skutočná formulácia by mala byť menej štátu a štátnej regulácie. Ak už totiž chceme nutne zachovať štátne financovanie školstva, nemusíme sekať z jeho rozpočtu, ak by namiesto súčasného centrálneho riadenia dostali rodičia poukážky a mohli by si slobodne vybrať štátnu alebo súkromnú školu, čo by viedlo ku konkurencii a vo výsledku zvyšovaniu kvality.

Podľa druhého mýtu rovná daň a nižšie dane vraj všeobecne nepriniesli vyšší daňový výber. Podľa štatistík daňového riaditeľstva o výbere daní z r. 2003, 2004, 2005 a 2006 (teda dva roky pred a dva roky po zavedení rovnej dane) vyzeral v týchto rokoch výber daní z príjmu fyzických a právnických osôb nasledovne: 70.5, 66.4, 87, resp. 89 miliárd korún. To znamená, že v rokoch po zavedení rovnej (a nižšej) dane bol výber o dvadsať miliárd vyšší. Otázka, či ide o účelové zavádzanie alebo omyl z nedbalosti, je v prípade poradcu ministra financií takmer irelevantná.

V treťom bode sa pán Marcinčin snažil zabrániť tomu, aby niekto “pripravil štát o polovicu dôchodkového sporenia”. V skutočnosti ale dôchodkové sporenie nemá čo patriť štátu, na dôchodky si sporia ľudia, aby si ich potom mohli nechať vyplácať, takže čo sa deje v modernom dôchodkovom systéme je presný opak - štát okráda o úspory pracujúcich, aby im ich potom patrične devalvované vyplácal. Navyše minulý a čiastočne aj súčasný systém vedie k tomu, že skôr či neskôr štát o “svoje” dôchodkové sporenie príde či sa mu to páči alebo nie, keďže v tejto Ponzi (Drukos) schéme prestane byť v dôsledku demografických trendov dosť prispievajúcich na stúpajúce množstvo poberajúcich.

Štvrtému mýtu o tom, že nie je populistické zvyšovať dane by sa možno dalo uveriť, ak by sa súčasná vláda odvážila zvýšiť plošne rovnú daň miesto cielenia zvýšených sadzieb na voličov, ktorí typicky nehádžu do urny lístok vládnucej strany.