Pozrime sa však podrobnejšie na vývoj nezamestnanosti mladých ľudí na Slovensku počas obdobia od roku 2002. Situácia na trhu práce v roku 2002 nebola jednoduchá. Celková nezamestnanosť vtedy dosahovala svoj vrchol (19,3 %) a deficit verejných financií bol na úrovni 7,7 %, čiže bolo potrebné pokračovať v konsolidácii. Nový Zákonník práce z roku 2002 takisto obsahoval viacero sporných zákonov, ktoré sťažovali zamestnávanie mladých ľudí. Medzi najvýraznejšie môžeme zaradiť neumožnenie práce na čiastočný úväzok, zrušenie práce na dohodu a posilnenie odborov a zamestnancov na úkor zamestnávateľov. Väčšina z nich bola v priebehu nasledujúcich rokov zrušená, čo sa pravdepodobne odrazilo aj na poklese nezamestnanosti. Ďalším pozitívom bolo zavedenie rovnej dane, ktorá podporila rozvoj podnikania a uľahčila fungovanie daňového systému.

 

V nasledujúcich rokoch hospodárskeho rastu, zlepšovania sa podnikateľského prostredia(napr. v roku 2004 sme dosiahli v tom rebríčku podľa štúdie Svetovej banky 4. miesto) a trhu práce sa nezamestnanosť mladých ľudí postupne znížila až na úroveň 19,7 % v roku 2007.

 

Nástup vlády Róberta Fica v roku 2006 prebiehal počas najvýraznejšieho rastu slovenskej ekonomiky, ktorý bol podmienený vplyvom reforiem predchádzajúcej vlády a príchodom viacerých zahraničných investorov, najmä v oblasti automobilového priemyslu. Počas tohto obdobia bolo uskutočnených niekoľko opatrení, ktoré ovplyvňovali trh práce mladých ľudí. Jedno z prvých opatrení bolo výrazné zvýšenie minimálnej mzdy z 6900 Sk na 7600 Sk v roku 2006 a o rok z 7600 Sk na 8100 Sk. Medzi ďalšie, ktoré pravdepodobne ovplyvňovali aj zamestnávanie mladých ľudí možno zaradiť napríklad limitovanie pracovnej činnosti na dohodu na minimálne desať hodín týždenne, pričom existujú pracovné činnosti, ktoré sa vykonávajú menej ako desať hodín týždenne. V tom prípade sa však dá uzavrieť aj dohoda o vykonaní práce, ktorá už limitovaná nie je. Okrem toho sa obmedzilo reťazenie pracovných zmlúv na dobu určitú, čiže ich nebolo možné uzatvárať na dlhšie ako tri roky. Ďalšou novinkou bolo, že zamestnanec môže pracovať v priemere maximálne 48 hodín týždenne. Mladí ľudia by boli teoreticky ochotní pracovať aj viac, preto možno nebolo nutné striktne stanovovať dĺžku týždennej pracovnej doby pre všetky vekové skupiny.

 

V roku 2008 počet nezamestnaných mladých ľudí začal pomaly rásť, čo sa naplno prejavilo v roku 2009. Pravdepodobne najväčší vplyv mala prichádzajúca hospodárska kríza, ktorá sa prejavila hromadným prepúšťaním a minimálnou tvorbou nových pracovných miest. Vláda preto mala reagovať spružnením trhu práce a zrušením niektorých reštrikcií spomínaných vyššie, ktoré zaviedla počas obdobia rastu, a ktoré pravdepodobne tiež dopomohli negatívnemu vývoju.

V roku 2011 vláda Ivety Radičovej zrušila niektoré opatrenia,  ktoré dovtedy negatívne vplývali na nezamestnanosť. Brigádu mohli študenti vykonávať aj bez potvrdenia o štúdiu. Skúšobnú dobu bolo možné predĺžiť od prvého septembra až na šesť mesiacov. Takisto dočasné kontrakty sa mohli začať opakovať rýchlejšie, čiže zmluvu na určitý čas bolo možné predĺžiť až na tri roky.

 

Od roku 2013 sa stala práca na dohodu kvôli vládnym zmenám v Zákonníku práce opäť menej zaujímavá. Okrem toho, že sa z dohôd musia platiť odvody, dohodári získali aj niektoré práva zamestnancov, ako napr. nárok na minimálnu mzdu. Skúšobná doba sa taktiež už nedá predĺžiť na viac ako tri mesiace. Prepustení zamestnanci majú opäť nárok na výpovednú dobu aj odstupné. Doteraz sa museli rozhodnúť, či chcú výpovednú lehotu, odstupné, alebo ich kombináciu. Výška, samozrejme, závisela od odpracovaných rokov.

 

Zákonník práce bol v minulosti upravovaný k väčšej pružnosti alebo rigídnosti v závislosti od vlády, ktorá bola pri moci, resp. na základe politickej objednávky. Okrem Zákonníka práce však majú na zamestnanosť významný vplyv aj ekonomický rast, úroveň podnikateľského prostredia, kvalita právneho systému a úroveň vzdelania pracovných síl. Predpovedať ďalší vývoj na trhu práce mladých ľudí je preto náročné.

 

Inštitút finančnej politiky predpovedá v nasledujúcich rokoch rast na úrovni 3% HDP. Možno však polemizovať na realistickosťou tohto odhadu. Eurozóna sa aj v tomto roku potáca na prahu recesie a konkurencieschopnosť Slovenska je poškodená vyšším daňovo-odvodovým zaťažením platným od nového roku.

 

To sa podpíše aj na vývoji nezamestnanosti a teda aj na nezamestnanosti mladých. Situácii nepomáha ani nízka úroveň vzdelávania. Vzdelávanie často nezodpovedá dopytu na trhu práce a pre absolventov s danou kvalifikáciou tak nie je dostatok voľných miest. V záujme vyššej zamestnanosti by preto mal aj vzdelávací proces prejsť reformou, po ktorej bude viac orientovaný na potreby trhu práce a menej na počty absolventov, z ktorých dnes mnohí končia na úradoch práce.