Umylo vám dieťa riad? Pýtajte faktúru!

Vlády v Európe už dávno odhalili príčinu krízy. Nie je za ňou ani rozkolísaný finančný systém (ktorému pomocou centrálnej banky a eurovalu naďalej posielame stovky miliárd), ani lacnými euroúvermi vytvorené realitné bubliny v Španielsku či Írsku, ani nezmyselné štátne výdavky.

Problémom vraj je, že neplatíme dosť daní. Vo väčšine štátov to aspoň naoko riešia zacielením na bohatých, ktorí sú predsa len marketingovo veľmi populárny cieľ. Naša vláda sa rozhodla byť originálna. Kľúčové príjmy chce vyžmýkať z dohodárov či živnostníkov. No nie len to. V rámci boja proti daňovým únikom sa rozhodla sprísniť niektoré regulácie. Napríklad proces kolaudácie – ak nepreukážete riadne zdanenie všetkých materiálov a prác na dome, neskolaudujú vám ho.

Máte paletu cementu, čo ostala svokrovi z jeho minuloročnej prerábky? Brat elektrikár vám natiahol rozvody? Odhodlali ste sa sami si položiť dlažbu? Pekne všetko zdaniť, vy zlodeji! Takéto opatrenie by opäť zasiahlo nízkopríjmových, ktorí hľadia pri stavbe na každé euro, aspoň tak to prezentuje ľudovo-mediálny výklad zatiaľ neexistujúceho zákona. Bez ohľadu na to, či a ako prejde, predstavuje jeden symbolický precedens.

Vláda nám hovorí, že má právo pýtať svoj podiel z plodov akejkoľvek produktívnej činnosti, ktorú vykonávame. Akákoľvek svojpomoc alebo vzájomná výpomoc medzi občanmi sa môže stať aj vecou štátu. V budúcnosti môže vláde napadnúť pýtať dane za okopávanie vlastnej záhradky, alebo zdravotné odvody, či priamo dohodu o vykonaní práce študenta, ak vám vaše zlaté deti umývajú riad. Jediné, čo tomu zatiaľ  bráni, sú technické prekážky. Kontrolovať, kto a koľkokrát vo vašej domácnosti vysáva je nad reálne schopnosti úradníkov.

Vyššie spomínané činnosti majú pomenovanie šedá ekonomika. S týmto termínom sa v ekonomických a analytických textoch väčšinou operuje ako s niečím zlým, alebo aspoň menejcenným v porovnaní s „normálnou“ ekonomikou. Pritom sotva kto môže spochybniť, že aj pomoc bratovi na dome, či okopávanie vlastnej záhradky je užitočná produktívna činnosť. Jediný rozdiel je, že túto činnosť nehlásime štátu a neodvádzame z nej dane a odvody.

Nikdy nebude možné presunúť všetky činnosti zo šedej ekonomiky do normálnej. Jednoducho preto, lebo by sa nám mnohé z nich po zdanení neoplatilo vykonávať. Šedá ekonomika nás preto nemusí trápiť, a nárast jej objemu nie je pre spoločnosť zlou správou – znamená, že sa vytvorí viac hodnôt.

Okrem aktu rozpínania sa dohľadu štátnej byrokracie nad čoraz väčšou škálou aktivít občanov treba v diskusii zdôrazniť ešte jeden zúfalo chýbajúci aspekt. Načo chce vláda vybrať viac peňazí z daní, keď nie je schopná upchať diery, ktorými tie peniaze unikajú. Rozpočet má Plachtince, VSS, web za 25 miliónov, krompáče za 270 eur a stovky iných dier. Len náš projekt Plytvanie zaznamenal za päť rokov svojej existencie vyplytvanie viac ako troch miliárd eur na rôzne kauzy.

Dane sa môžu zvyšovať a ich vyberanie zefektívňovať, až kým sa nepodarí podchytiť aj posledný cent v našich peňaženkách. Peňazí však bude vždy málo, pretože sa lejú do vedra, ktoré nemá dno.