Vážne koordinovanie investícií

Koncom minulého roka bol Ľubomír Vážny prezidentom vymenovaný do funkcie podpredsedu vlády SR pre investície. Okolnosti vymenovania a úlohy spojené s touto funkciou priniesli niekoľko zaujímavých momentov.

Prvým z nich bol samotný dôvod, pre ktorý pozícia vznikla. Predseda vlády Fico sa vyjadril, že si Vážneho váži, nechce ho stratiť, a preto mu vymyslel post podpredsedu pre investície.

Oficiálna definícia úloh podpredsedu hovorí, že spolupracuje pri využívaní finančných prostriedkov z Európskej únie v programovom období 2014-2020. Mal by zabezpečovať koordináciu veľkých investičných projektov s predpokladanými nákladmi nad jednu miliardu eur a hodnotiť potreby a reálnosť takýchto veľkých investičných projektov, ďalej predkladať štúdie uskutočniteľnosti konkrétnych návrhov financovania a výstavby investičných projektov vláde.

V skutočnosti chce však Úrad vlády využiť na hodnotenie externé poradenské firmy za takmer 23 miliónov eur bez DPH. Prečo sekcia úradu, ktorá má pre svoj účel údajne vyčlenený aparát 90 ľudí, potrebuje platiť externú firmu? „Komisia v prípade fondov Európskej únie požaduje, aby bola zachovaná nezávislosť a nestrannosť hodnotiteľa. Od centrálneho riadiaceho orgánu sa to nedá očakávať,“ povedala hovorkyňa vlády.

Odhliadnime na chvíľu od toho, že moloch platených úradníkov bude doplnený externou firmou. Vláda akceptuje, že od centrálneho riadiaceho orgánu sa nedá očakávať nezávislosť a nestrannosť hodnotenia projektov, ktoré budú podporené z eurofondov, a preto je potrebný názor  externej firmy.

Ale nie je aj vláda v mnohých prípadoch centrálny riadiaci orgán? Keď je potrebný takýto zásah pri eurofondoch, prečo potom nie aj pri dotáciách, ktoré vláda rozdáva zo štátneho rozpočtu veľkým spoločnostiam po prísľube tvorby pracovných miest? V tomto prípade je zrazu očakávanie nestrannosti na mieste?

A prečo úradníci nepotrebujú nezávislé poradenstvo v prípade, keď individuálne a úplne arbitrárne posudzujú každú jednu žiadosť o príspevok na podnikanie, ako je to napr. vo výboroch pre otázky zamestnanosti na úradoch práce?

Podstata práce úradníka sa nemení, či ide o prostriedky zo štátneho rozpočtu alebo z Európskej únie. O tom, ako minie cudzie peniaze, rozhoduje subjektívne. Osobitne Európska komisia má veľkú schopnosť predstierať, že jej rozhodnutia sa opierajú o nezávislé rozhodnutia a audit (výborný biznis pre auditorské firmy) alebo o názory verejnosti (pripomienkové konanie k zeleným knihám, ktoré sa vždy interpretuje podľa potreby). Outsourcovaním rozhodnutí na súkromné firmy a hrou  na trh sa však na fakte, že peniaze boli úradníkom účelovo vyčlenené nič nemení. Okrem škodlivosti samotných eurofondov vyvstáva aj otázka, či sa angažovaním externej firmy celý proces nepredražuje a nevytvára sa nový priestor pre korupciu.