Uznesenie z Konferencie štyroch slobôd

Prijaté vo Vilniuse, Litve, dňa 12. septembra 2013 počas konferencie „Zachovávanie štyroch slobôd“.

UZNESENIE

NAKOĽKO    Cesta za úspechom, šťastím a bohatstvom, pracovnou etikou, osobnou zodpovednosťou za individuálny prospech a obecným blahobytom sú hnacími motormi európskej prosperity.Toto by nebolo možné dosiahnuť bez slobody jednotlivcov. Európa sa stala bohatou skrze mierovú, dobrovoľnú spoluprácu a tvorivosť jednotlivcov.

NAKOĽKO    Európa v súčasnosti čelí výzvam. Zaostáva za ostatnými regiónmi v miere ekonomického rastu. Po prvý raz za dlhé obdobie prestalo rásť bohatstvo. HDP na obyvateľa. EÚ tiež zlyhala v dobehnutí konkurencieschopnosti USA alebo rozvinutých ázijských štátov.

NAKOĽKO    Mnohé zo súčasných problémov v Európe sú dôsledkom neúmernej regulácie, prebujnelých sociálnych štátov a nepružných trhov práce, ktoré narušujú konkurencieschopnosť a vyčerpávajú ekonomický rast. Tieto problémy sú ešte umocnené fiškálnou nezodpovednosťou mnohých generácií politikov, ako aj neochotou reformovať drahé a rozsiahle sektory hospodárstva, napr. dôchodkový systém, zdravotníctvo a školstvo. Odďaľovanie reforiem, veľké zadlžovanie, a prenášanie bremena na ďalšie generácie je neudržateľné.

NAKOĽKO    Dlhovú krízu eurozóny ďalej prehĺbili navrhnuté nedomyslenosti v Pakte rastu a stability a neúmerné pôžičky za nízke úrokové sadzby periférnym krajinám, ktoré viedli k nevyhnutným trhovým korekciám.

NAKOĽKO    Európsky projekt bol založený na slobodách pracovať, obchodovať a investovať bez ohľadu na štátne hranice. Sloboda pracovať, obchodovať a investovať vytvára bohatstvo a umožňuje blahobyt.

Pevne veríme, že celkový úpadok osobnej zodpovednosti, podnikavosti a prílišného spoliehania sa na štát sú niektorými z kľúčových faktorov za súčasnou situáciou. Problémy Európy pramenia vo veľkej miere z nedostatku individuálnej iniciatívy. Preto my, dolu podpísaní, tvrdíme a navrhujeme.

1. Európe by prospelo menej sociálneho štátu, menej regulácie a menej vládnych zásahov; Európania potrebujú pružnejší pracovný trh a viac pro-trhových opatrení. Ľudia, podniky a vlády by získali na hlbokých štrukturálnych reformách, ktoré by vyriešili dlhodobé nerovnováhy a zvýšili konkurencieschopnosť svojich ekonomík.

2. Európski politici sa musia ujať zodpovednosti za zlú správu verejného sektora a prestať presúvať nestále sa zvyšujúce náklady na daňovníkov. Daňoví poplatníci nesmú pokračovať vo financovaní všetkých systémov ovládaných  vládou a financovaných z daní, akými sú PAYGO (priebežný) dôchodkový systém, zdravotná starostlivosť a vzdelávanie. Politici potrebujú reformovať vládou spravované sektory: zlepšiť riadenie, znížiť výdavky a obmedziť život nad pomery a plytvanie.

3. Národné vlády, ako aj európske inštitúcie by mali zakladať svoje opatrenia na právach a slobodách, nie na okliešťovaní a obmedzovaní iniciatívy ľudí. Vznik nových „práv“, založených na obmedzovaní slobôd iných ľudí má za následok redukciu prirodzených a neodcudziteľných práv na slobodu, bohatstvo a šťastie ľudí.

Lithuanian Free Market Institute (LFMI), Litva│Research Centre for Innovation and Economic Growth (RNH), Island│Nadácia F.A. Hayeka, Slovensko│Civil Development Forum (FOR), Poľsko│Juande Mariana Institute, Španielsko│Bruno Leoni Institute (ibl), Taliansko│Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS), Slovensko│Institute for Market Economics (IME), Bulharsko│Institute for Research in Economic and Fiscal Issues (IREF), Francúzsko│New Direction – the Foundation for European Reform, Belgicko│Centrum ekonomických a tržních analýz (CETA), Česká republika

Pre INESS preložil Andrej Arpáš.