Zmrazenie cien energií by mohlo byť katastrofálne

Ako človek pracujúci v energetickom sektore vo Veľkej Británii od začiatku liberalizácie trhu v 90. rokoch 20. storočia som bola tak trochu zdesená prísľubom Eda Milibanda zmraziť ceny energií v rokoch 2015 až 2017, ak bude zvolený. Stanovisko Labouristov vyzerá byť založené na základnom nepochopení trhu s energiami.

Veľa ľudí pomimo energetického sektoru odmieta problém so stabilitou dodávok, akoby išlo iba o zastrašovaciu taktiku energetických spoločností, ale je to veľmi reálny problém. Keď sa dopyt po energii počas chladných zím (ako napríklad tých z posledných rokov) zvýši, malý ponukový šok v podobe neplánovaného uzatvorenia plynovej plošiny alebo plynovodu, môže spôsobiť prudký cenový nárast.

Ak sa spoločnostiam odopiera možnosť preniesť tieto zvýšené výdavky do zvýšenia konečnej ceny, ako zostanú solventné? Dôsledkom tejto situácie budevýber medzi znižovaním investícií, výnosov pre investorov alebo nákladov na personál. Keďže medzi najväčšími akcionármi energetických spoločností sú aj britské dôchodkové fondy, žiadna z týchto možností nie je atraktívna.

Ďalšou oblasťou s veľkou dávkou neporozumenia fungovania tohto odvetvia je spôsob, akým dodávatelia energie kupujú plyn a elektrinu, ktorou zásobujú svojich klientov. Politici a tlač nahlas hovoria, že znižovanie cien na komoditných trhoch sa nie vždy premietne do cien pre konečného spotrebiteľa. Zabúdajú však na fakt, že dodávatelia energií nekupujú väčšinu svojho plynu alebo elektriny podľa veľkoobchodnej cenovej ponuky hociktorý deň. Pre spoločnosť je riskantné čakať na cenu až do dňa dodania, takže namiesto toho kupujú balíky plynu alebo elektriny až do obdobia dvoch rokov dopredu.

Energetické firmy takisto využívajú dlhodobé kontrakty, ktorých cena môže byť fixná alebo plávajúca. Komoditný trh s okamžitou dodávkou (tzv. „spotový trh“) je často využívaný iba na dorovnanie požiadaviek pri zmenách v portfóliu ponuky alebo dopytu. Cena, ktorú platia energetické spoločnosti za plyn alebo elektrinu, bude teda balíkom z rôznych typov cien a nie jednoducho totožná s cenou na „spotových trhoch“ v deň dodania. Energetická spoločnosť teda nemusí byť schopná zareagovať na zníženie veľkoobchodnej ceny práve preto, že jej  náklady na komodity nie sú založené len na tejto „spotovej“ cene

Hoci celým srdcom súhlasím, že naše energetické spoločnosti by mali byť predmetom podrobného skúmania, aby britskí zákazníci dostávali primeranú protihodnotu za svoje peniaze, aj okolnosti sú dôležité. Vo Veľkej Británii platia domácnosti za plyn najmenej zo všetkých krajín EU15 a naša elektrina je piata najlacnejšia. Bezpečnejšou metódou na znižovanie energií v Británii by bolo znížiť dane na produkciu plynu zo Severného mora, ktoré dosahujú výšku až 81%. Zníženie daní by obmedzilo výkyvy na trhu s energiami: zmrazenie cien by mohlo tieto výkyvy spraviť katastrofálnymi.

Článok bol publikovaný na blogu Adam Smith Institute 25.9.2013

Pre INESS preložil Tomáš Herda.