Na lepšie zajtrajšky

Prognózovanie hlavných makroekonomických ukazovateľov patrí k nevyhnutným podmienkam zostavovania verejného rozpočtu.

Ako sme však už upozornili v našom prehľade, dlhodobé prognózy kľúčového ukazovateľa – reálneho rastu HDP – bývajú značne nadhodnotené, čo je charakteristický jav nielen na Slovensku, ale naprieč Európou.

Márne by sme napríklad hľadali prognózu, v ktorej sa predpokladá v dvojročnom horizonte nižší rast ako na budúci rok. V skutočnosti je ale takýto pokles bežným javom, ako sme toho svedkami aj u nás. Všetky prognózy ministerstva financií* od roku 2010 napriek tomu predpokladali postupné zvyšovanie tempa rastu HDP, tj. najnižšia prognóza bola na aktuálny rok, lepšia na ďalší rok, a najlepšia v dvojročnom horizonte. V realite sa však tempo zvyšovania nášho HDP od roku 2010 do roku 2013 vyvíjalo presne opačne, keďže z roka na rok klesalo:

Zaujímavé je preto porovnanie presnosti jednotlivých prognóz z pohľadu časového úseku v budúcnosti, na ktorý sú počítané:

Prognózu ministerstva financií zo začiatku roka na aktuálny rok v rokoch 2010 až 2013 sprevádzali veľké rozdiely oproti realite, dvakrát prišlo dokonca k podhodnoteniu skutočnosti. Nemalo by sa jednať o  prekvapenie, keďže žijeme v turbulentných časoch, ktoré ovplyvňujú aj presnosť predpovedí.

Za prekvapivý však môžeme považovať fakt, že chyby v odhade na roky dopredu sú celkom jednostranné. To znamená, že všetky prognózy odhadu rastu HDP na nasledujúci rok boli nadhodnotené oproti realite o 0,9 % až 2,5 % HDP. Ešte výraznejšie je nadhodnotenie na dvojročnom horizonte, ktoré dosahuje 1,3 % až 3,8 % HDP.

Vysoké odchýlky môžu byť vysvetlené obtiažnosťou predpovedania. Ťažko nimi však obhájiť chronické jednosmerné nadhodnocovanie, ktoré je charakteristické pre prognózy na ďalšie roky. Maľovanie si ružovej budúcnosti má totiž vplyv aj na dnešné kroky vlády, ktorá môže na jej základe poľaviť v konsolidačnom úsilí.

Ministerstvo financií vo februári oznámilo, že „ekonomický rast sa v tomto roku zvýši na 2,3%  z 0,9% v roku 2013. V ďalších rokoch by mala ekonomika postupne akcelerovať nad 3%.” Predpovedací trend je opäť v súlade s minulým trendom, keď sa počíta s postupnou akceleráciou rastu HDP medzi rokmi 2013 až 2016 (0,9 %; 2,3 %; 2,9 %; 3,1 %).

Vzhľadom k minulým nadhodnoteniam by však stálo za zváženie buď konzervatívnejšie odhadovanie budúceho rastu alebo konzervatívnejší prístup pri zostavovaní rozpočtu. Rozpočet by sa napríklad namiesto prácnych a nepresných odhadov rastu HDP mohol zostavovať na základe predpokladu nulového rastu. Vzhľadom k rekordnému zadlženiu verejnej správy by nám rozhodne neuškodila ani koncoročná pozitívna bilancia v prípade rastu ekonomiky.

Alternatívou by mohlo byť aj zavedenie zásady, pri ktorej by vláda musela pripravovať rozpočet na základe nižšieho nominálneho rastu HDP (napríklad o 3 %), ako je prognóza ministerstva financií. Podobne ako v predchádzajúcom prípade by táto zásada viedla skôr k nižším deficitom, ako k nečakane prebytkovým rozpočtom, keďže Slovensko v ére svojej samostatnosti vyrovnaný rozpočet ešte nemalo.

Tak či onak, vláda by vzhľadom k nepresnostiam predpovedí mala vždy mať pripravený alternatívny krízový scenár, aby politici opäť nesedeli so založenými rukami, ak sa vo verejných financiách zopakuje zemetrasenie z roku 2009.