INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Koncom októbra zverejnila Slovenská sporiteľňa na svojich webových stránkach analýzu, ktorú pomenovala „Klimatická zmena nám pomaly vystavuje účet.“ Došla v nej k záveru, že „náklady nevyhnutné na vyrovnávanie sa so zmenou klímy budú v čase narastať“ a že „čím dlhšie budeme boj s klímou odkladať, tým bude „účet“ vyšší.“ Áno, vyšší bude. Lenže s istotou to môžeme povedať len o kumulatívnej sume – pri každej nenulovej úrovni zmeny klímy k istým škodám skrátka dochádzať bude.

Pred časom médiami opäť prebehla neraz pripomínaná štatistika. Podľa nej majú v rámci EÚ slovenskí zamestnanci slušnú produktivitu práce, ale hlboko podpriemerné mzdy.

Kedysi koloval vtip: v 50.rokoch mal východný blok za cieľ Ameriku predbehnúť. V 60.rokoch ju mal dobehnúť. A v 70. rokoch – nestratiť z dohľadu!

Prognózovanie hlavných makroekonomických ukazovateľov patrí k nevyhnutným podmienkam zostavovania verejného rozpočtu.

Na Facebooku INESSu som upozornil na správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť o vývoji dlhu, v ktorej okrem iného uvádzam:

EK zverejnila jarnú prognózu vývoja slovenskej ekonomiky a verejných financií na najbližšie obdobie. Dozvedeli sme sa z nej, ako to povedať, málo.

Plánovanie rozpočtu verejnej správy na ďalšie roky vychádza z odhadu reálneho rastu HDP v budúcich rokoch. Vo východiskách rozpočtu na roky 2013-2015 sa napríklad počíta s tým, že ekonomika po tohtoročnom predpokladanom raste 2,5% v budúcom roku mierne spomalí (2,1%), v rokoch 2014 a 2015 sa však už vráti k pomerne vyššiemu rastu (3,5% resp. 3,6%).

Výdavky na mzdy zamestnancov verejného sektora dosahujú v Dánsku takmer 20% HDP, viď graf nižšie. V roku 2009 poslali Dáni na mzdy každú tretiu korunu, ktorú na daniach zaplatili. S porovnateľným počtom obyvateľov ako Slovensko evidujú 825 tis. zamestnancov verejnej správy (Slovensko 345 tisíc*). Škandinávske krajiny majú jednoznačne najvyššie výdavky na mzdy v porovnaní s HDP.