Dlhujeme už 40 miliárd

Dlh slovenských verejných financií oslavuje pokorenie ďalšej okrúhlej hranice. Podľa počítadla na našej webovej stránke cenastatu.sk prekonal 28. 2. 2014 hranicu 40 miliárd eur a čoskoro prekročí hranicu 7 400 eur na občana  SR*. Za posledných 12 mesiacov tak zadlženie stúplo o takmer 500 eur na hlavu.

Jedna vec je preto deklarovaná snaha vlády konsolidovať verejné financie, druhou však výsledok. Náš dlh sa od roku 2008 viac ako zdvojnásobil, a to nie len v absolútnych číslach (z 18,6 mld. eur na 40 mld. eur), ale aj relatívne k veľkosti ekonomiky (z 28 % HDP na vyše 54 % HDP). Hlavným problémom tak nie je otázka, čo sa stane po prekročení kritických hraníc ústavného zákona dlhovej brzdy, resp. či zákon zmäkčiť, aby sme sa mohli „lacno” zadlžovať aj naďalej.

Otázkou je, kto a kedy tento dlh zaplatí, a najmä, kto a kedy jeho rast zastaví. Slovenské verejné financie totiž len prežívajú z roka na rok a aj po zvyšovaní daňovo-odvodového zaťaženia hospodária s vyše 2 miliardovým schodkom. S absolútnym poklesom dlhu vláda v budúcnosti neráta vôbec. Relatívny pokles (v % HDP) je zatiaľ stále len jej zbožným prianím, ktoré sa viac ako na konsolidáciu spolieha na stabilný ekonomický rast.

Namiesto stabilného rastu sme sa však v Európe ocitli skôr v časoch stabilnej stagnácie. Kríza nám predostrela novú realitu, ktorú politici, zdá sa, stále nepochopili. Verejný dlh tak stúpa naďalej a suma na občana sa už prakticky rovná čistému príjmu, ktorý priemerný pracujúci zarobí za celý rok. Ak by teda chcel splatiť svoj podiel dlhu, musel by sa vzdať svojho ročného príjmu.

Dlh sa však týka aj dôchodcov, nemluvniat, detí a nezamestnaných, ktorí v zásade nemajú iný príjem ako príjem z verejných zdrojov. Splatenie dlhu tak bude vždy stáť na bedrách pracujúcich, ktorých je ale na Slovensku len 2,3 milióna (teda menej ako polovica populácie). Štát plánuje v tomto roku vybrať prostredníctvom daňovo-odvodového zaťaženia necelých 20 miliárd eur. Na úplné splatenie dlhu by tak pracujúci museli platiť dane a odvody 2 roky tak ako doteraz bez toho, aby štát poskytol čo i len jedinú verejnú službu – žiadny dôchodok, žiadny plat verejného zamestnanca, žiadnu zdravotnú starostlivosť, žiadne vzdelávanie, žiadne opravené cesty. Nepredstaviteľná predstava.

Realitou preto ostáva, že dlh sa stabilne nepodarí znížiť bez upratovania vo výdavkoch verejných financií. Možnosti zvyšovania daní a odvodov vláda do veľkej miery vyčerpala, navyše sa takéto opatrenia negatívne odzrkadľujú na ekonomickom raste a celkovej zamestnanosti, čo má následne negatívny vplyv aj na vývoj dlhu. Do škrtania neefektívnych vládnych výdavkov sa možno pustiť kedykoľvek, odkladanie tohto rozhodnutia len zvyšuje daňové náklady občanov v budúcnosti. Nečinnosť vlády nás ale zatiaľ stavia do pozície cestujúcich v autobuse, ktorý sa rúti v ústrety dlhovému vlaku.

*Poznámka: Pri výpočte používame lineárny prepočet na základe koncoročného odhadu dlhu, ktorý odhaduje MF SR. Skutočná výška dlhu v čase kolíše, keďže štát si zdroje požičiava (resp. spláca) v konkrétnych časových bodoch.