Slabé argumenty o silnom eure

Rozprúdiť debatu o silnom eure aspoň raz ročne patrí k slušnému chovaniu každého významnejšieho politika. Na domácom ihrisku to bol najnovšie minister financií Kažimír. Samozrejme nasleduje dôvetok, „že by sa s tým malo dačo robiť.“

Logika je jednoduchá. Ak 1 euro stojí 1,3 dolára, tak slovenské 10 000 eurové auto stojí Američana 13 000 dolárov. Ak centrálna banka oslabí euro, napríklad na úroveň 1,2 dolára, naše auto stojí Američana už len 12 000 dolárov. Slovenský výrobca pritom dostane svojich 10 000 eur. Jednoduché ako facka a svet je hneď krajší.

Samozrejme, že nie je. Samotný pojem „silná“ či „slabá“ mena je nešťastný, pretože zakrýva dynamickú podstatu problému. Vychádza z teórie parity kúpnej sily, podľa ktorej existuje akýsi správny kurz, okolo ktorého skutočný kurz osciluje a podľa toho je mena buď nadhodnotená alebo podhodnotená. Táto teória je vzhľadom k existujúcim logistickým nákladom (ktoré pri neobchodovateľných tovaroch môžu dosahovať nekonečna) viac-menej len logickou hračkou. To však nebráni politikom a niektorým ekonómom používať ju.

Predstavme si, že ECB by intervenovala a kurz eura oslabila. Podnikatelia s výrazným podielom exportu by zajasali. Hádam by to popostrčilo aj HDP a zamestnanosť, takže by zajasali aj politici. Ale ako to v týchto prípadoch býva, dôležité je použiť slovo „krátkodobo“.

Aké efekty by sme videli my ostatní? Prirodzene, prišlo by ku zdraženiu importu – ropy, železnej rudy, telefónov, dovoleniek. To zasiahne aj časť exportérov, ktorí musia importovať diely, suroviny či špičkoví experti (viď napríklad zdraženie českej Škody). Je to aj hra s emóciami - exporty sú dlhodobo propagované ako úspech a import ako niečo zlé. Pritom ani jedno nám nehovorí nič o tom, či sa budeme mať ekonomicky lepšie, alebo horšie. Obchod je úkon, v ktorom sú vždy dvaja víťazi.

Zvýšený záujem zahraničných kupcov môže motivovať exportérov zvýšiť ceny svojich výrobkov. Auto tak nebude stáť 10 000, ale 10 500 eur. Mzdy domáceho obyvateľstva (s výnimkou zamestnancov exportných firiem) však nemajú dôvod reagovať (alebo so značným oneskorením) a automobil sa pre nich stáva menej dostupným. Prichádza tu k redistribučnému efektu, keď sa presúva časť kúpnej sily z rúk väčšiny do rúk exportérov.

Stačí sa pozrieť do histórie – krajiny so stabilnými menami, ktoré si najlepšie zachovávali kúpnu silu, boli ekonomicky silní hráči a zároveň skvelí exportéri. Stabilná mena vám umožňuje nakupovať suroviny, technológie, expertov a vyvoláva dôveru investorov, partnerov aj domáceho obyvateľstva. Skvelým príkladom je (západné) Nemecko. Marka v druhej polovici 20. storočia posilnila voči hlavným svetovým menám 2-10 násobne, napriek tomu bolo (a je) Nemecko jedným z najväčších svetových exportérov.

Podpora exportu cez menu je z celosvetového hľadiska hrou s nulovým súčtom. Volania po oslabení meny sú nielen ekonomicky neopodstatnené, sú priamo škodlivé. Menové vojny výrazným spôsobom prispeli k Veľkej Depresii, zničeniu svetového obchodu a následnému vypuknutiu druhej svetovej vojny.

Ak mi stále odmietate uveriť, zabehnite si do Tesca kúpiť nejaký Zimbabwiansky výrobok. Musia ich tam byť plné regály, zimbabwiansky dolár totiž v minulých rokoch oslabil voči euru niekoľko milión násobne...

Slabé argumenty o silnom eure

Jednotný trh EÚ a Slovensko: význam členstva v Únii pohľadom analytika

Lekárne obchodmi, obchody lekárňami

Ekonomický base camp otvára prihlasovanie do 3. ročníka!