Štvordňový pracovný týždeň majú niektorí na Slovensku už dnes

Všetci chceme vyššie mzdy za menej práce. To vysvetľuje, prečo je téma štvordňového pracovného týždňa taká mediálne populárna. Už menej to ale ospravedlňuje emócie, ktoré sa pri diskusiách o tejto téme objavujú. Tieto následne zabraňujú racionálnej argumentácii a zváženiu všetkých problémov tohto populárneho návrhu.

Silné emočné reakcie sa objavili napríklad po tom, keď sme upozornili na skutočnosť, že už dnes časť zamestnancov na Slovensku môže v priemere odpracovať štyri dni do týždňa. Máme síce 40 hodinový pracovný týždeň, ale rovnako majú zamestnanci právo na množstvo plateného voľna. Zoberme si príklad 34 ročného zamestnanca malého podniku. Ten má nárok na 5 týždňov dovolenky, v roku 2023 bolo 13 sviatkov, ktoré padli mimo víkendov a tento zamestnanec môže absolvovať 7 návštev lekára (a rovnaký počet ako doprovod alebo môže byť PN resp. na OČRke, čo budeme pre naše výpočty ignorovať). 

 Ak od kalendárneho roka odrátame víkendy, ostane zhruba 260 dní. Náš 34 ročný zamestnanec z toho odpracuje 215 dní. To znamená 1 720 hodín do roka, čo je v priemere 33 hodín do týždňa. Ak by sme sa pozreli na modelový príklad zamestnanca vo verejnom sektore, tak ten má ešte o jeden týždeň dovolenky navyše a skrátený pracovný týždeň na 37,5 hodín. Teda v priemere za rok odpracuje 30 hodín do týždňa. Podľa údajov OECD odpracuje priemerný Slovák 1533 hodín ročne, a to je na Slovensku minimum čiastočných úväzkov. Práve tie spôsobujú, že  hodnoty tohto ukazovateľa sú v západnej Európe ešte nižšie.

Málokto si teda uvedomuje, že dovolenky a štátnych sviatkov je toľko, že vystačia skoro na jeden deň v každom týždni roka. Zamestnanec verejnej správy strávi v práci 57,5% roka. Takmer polovicu roka nepracuje.

Tieto výpočty nehovoria nič o tom, či Slováci pracujú viac alebo menej ako v zahraničí, kde majú zamestnanci podobné práva. Alebo že obviňujeme verejných zamestnancov z lenivosti. Či nebodaj, že na Slovensku už máme zavedený skutočný štvordňový pracovný týždeň. Čo boli časté reakcie ľudí na tieto výpočty. Tieto výpočty ukazujú len to, že skutočne odpracované hodiny sú výrazne nižšie, než si mnohí myslíme a je oficiálny týždenný pracovný čas. 

A to je veľmi dôležité si uvedomiť, keďže produktivita práce a teda aj zárobky ľudí sa neodvíjajú od toho, čo je popísané v zbierkach zákonov a paragrafoch. Ale od toho, čo sa v reálnom svete, v reálnom podniku na reálnom pracovisku vytvorí (minimálne v súkromnom sektore). A keď niekto navrhuje ďalšie zníženie reálne odpracovaných hodín, je užitočné vedieť, koľko reálne hodín odpracujeme už dnes. Môžeme totižto prísť na to, že keby sme znížili zákonný pracovný čas o ďalších 8 hodín do týždňa, tak v skutočnosti mnohí zamestnanci budú reálne pracovať v priemere už len tri dni do týždňa.

To neznamená, že by nemali chcieť pracovať tri dni. Ľudia môžu kľudne chcieť pracovať len dva dni. A takí zamestnanci aj existujú. Volá sa to práca na skrátený pracovný úväzok. Ale títo zamestnanci si dobre uvedomujú, že vymieňajú voľný čas za nižšie zárobky. Túto správu sa však obhajcovia štvordňového pracovného týždňa snažia ľudom zamlčať. Šíria skreslené správy o nekvalitnom výskume štvordňového pracovného týždňa, na ktorého nedostatky upozornila štúdia Európskej Komisie. Hrajú na emočné struny sľubov koláčov bez práce. A súčasťou týchto pesničiek je aj ignorovanie skutočnosti, že v priemere odpracované hodiny sa u zamestnancov môžu približovať k štyrom odpracovaným dňom do týždňa už dnes.

07.03.2024, HNonline