Trinásty dôchodok dali, 18 miliárd vzali

Nad druhým dôchodkovým pilierom sa opäť zlietajú supy. Vláda už začala tým, že od nového roka znížila výšku príspevku z 5,5% na 4%, čím si pre seba získala príjemných 400 miliónov ročne.

Dlhá a strastiplná cesta druhého piliera je za 19 rokov jeho existencie posiata zásahmi do jeho fungovania. Medzi tie najvážnejšie patrilo zníženie sadzby odvodov, zavedenie povinných garancií, niekoľko jeho otvorení, ktoré umožnili presun sporiteľov nazad do prvého piliera, ale najmä ich presun do garantovaných, teda dlhopisových fondov.

Dlhopisové fondy sa vyznačujú tým, že sú stabilnejšie. Daňou za stabilitu je však mizerný výnos. Kým indexové fondy od svojho vzniku v priemere vynášali cez 10% ročne, dlhopisové sa motajú okolo 1%. To je pri dlhoročnom investovaní obrovský rozdiel. Dnešná hodnota majetku sporiteľov v DSS je okolo 15 miliárd eur. Ak by nenastali tieto vládne zásahy mohol mať majetok podľa výpočtov ekonóma Jána Šeba hodnotu o 18 miliárd vyššiu, teda okolo 33 miliárd eur. Nemá zmysel prerátavať túto hodnotu presne na jedného sporiteľa, keďže vládne zásahy menili aj zloženie sporiteľov. No bavíme sa o tisíckach eur na každého budúceho dôchodcu. 

Ale čo sa stalo, už sa neodstane. Dôležitejšie v tomto momente je, čo sa s druhým pilierom stane ďalej. Ako prednedávnom napísal môj kolega, II. pilier je posledná tučná klobása na stole. Nová vláda si z nej už odhryzla spomínané zníženie príspevkov, no to môže byť len začiatok.

Tu musíme pripomenúť, čo je úlohou druhého piliera. Jeho úlohou je presunúť dôchodkovú dieru z budúcnosti do prítomnosti a rozložiť ju v čase. Prečo? Pretože dnes dvoch dôchodcov v štátnom priebežnom dôchodkovom systéme živí zhruba 5 pracujúcich. O 30 rokov to budú už len traja pracujúci. Druhý pilier núti preto dnešné vlády v čase demografickej „hojnosti“ vytvárať rezervy pre časy demografickej mizérie. Takzvaná „diera“ v Sociálnej poisťovni, ktorú druhý pilier dnes vytvára, preto nie je chybou, ale jeho želanou vlastnosťou. Druhý pilier núti dnešné vlády hľadať peniaze pre prvý pilier, pretože dnes to je oveľa ľahšie, ako to bude o 15-20 rokov. Najmä po zavedení indexových fondov je II. pilier zároveň pomerne lacným, bezpečným a jednoduchým spôsobom, ako aj „skladník ve šroubárně“ môže zhodnocovať úspory na svetových trhoch, nezávisle na výkonnosti slovenskej ekonomiky.   

Toto je zároveň politickou slabinou druhého piliera. Jeho skutočný prínos ocenia o dve dekády až dnešní štyridsiatnici a mladší. Lenže výhľad vlád, obzvlášť tých populistických, smeruje len po najbližšie voľby. A druhý pilier ponúka hneď dvojitú lákavú korisť. Prvou korisťou sú pravidelné platby, v súčasnosti hodné zhruba miliardy eur ročne. Druhou korisťou sú samotné úspory v hodnote  15 miliárd.

Čo II. pilieru hrozí? Ak sa čitateľ bojí, že Smeru v mojom texte neopatrne dám návod, tak zbytočne. Väčšinou ťahov má už Smer vyskúšaných v praxi, koniec koncov ešte čerstvé je zníženie odvodu na 4% má zabezpečiť zdroje na výplatu 13. dôchodku. Nad ďalšími už nahlas filozofuje, najmä cez tajomníka Braňa Ondruša. Hrozí ďalšie zníženie príspevkov. Každý percentuálny bod predstavuje dnes okolo 250 miliónov eur, čo je viac než dosť na všimné pre policajtov,  raperov alebo aj zníženie deficitu štátu. Pre druhý pilier by to znamenalo presun do akéhosi zombie módu. Čím dlhšie by v ňom bol, tým menej relevantný by sa pre zabezpečenie budúcich dôchodkov stával.

Kreatívnejší môžu byť v snahe siahnuť na samotný majetok. Drzé znárodnenie nepredpokladám, bolelo by právne aj politicky. No môže prísť k ďalšiemu otvoreniu II. piliera. Štátny pilier totiž vďaka krížovému dotovaniu, solidárnym faktorom vo výpočte dôchodku a kreditke v štátnom rozpočte (financovanie deficitu SP) ponúka nízkopríjmovým sporiteľom vo vyššom veku potenciálne vyšší dôchodok. Daňou je to, že to bude musieť zaplatiť ďalšia generácia. Tento argument však na Slovensku príliš nefunguje. Takéto otvorenie môže potenciálne osloviť niekoľko desiatok tisíc sporiteľov a znamenať presun zhruba jednej miliardy eur do Sociálnej poisťovne. Dá sa to však opakovať každých pár rokov.

Vláda okrem toho môže manipulovať s regulačným rámcom sporenia. Napríklad donúti správcovské spoločnosti investovať do slovenských aktív. Túto naivnú politiku presadzujú aj niektorí slovenskí ľavicoví ekonómovia, napríklad Brigita Schmögnerová. To by totiž znamenalo, že DSS by mali na výber najmä rôzne formy slovenských štátnych dlhopisov. To, že by to opäť znamenalo nižšie výnosy, je ten menší problém. Väčší problém by bolo, že druhý pilier by sa týmto krokom stal vlastne len kópiou prvého piliera, pretože by dôchodkový systém naviazal na slovenskú ekonomiku a slovenské verejné financie. To je presne to, čomu sa pri druhom pilieri chceme vyhnúť.

No regulačnou politikou by sa vláda mohla pokúsiť druhý pilier úplne zničiť. Stačilo by zaviesť také podmienky, ktoré by donútili DSS opustiť trh – napríklad povinnosť uhrádzať straty v investičnom portfóliu. Následne by založila štátnu DSS, do ktorej by sa aktíva previedli a voilà – 15 miliárd k dispozícii pre nich. A dôchodková potopa pre nás.

Postoj, 12.4.2024