Uplácanie maturantov nebude fungovať

Ešte nedávno abstraktné peniaze z Plánu obnovy sa na ministerstve školstva začali pretavovať do reálnych politík. Aktuálnym príkladom je komponent s názvom: Lákanie a udržanie talentov, v rámci ktorého už funguje nástroj v podobe štipendií pre najlepších domácich študentov. Vďaka nemu dostanú vybraní maturanti, ktorí sa rozhodnú ostať študovať na Slovensku dotáciu 300 eur mesačne. Celkové náklady na štipendia sa odhadujú na viac ako 60 mil. eur.

Táto politika je pekná ukážka toho, ako sa dajú skutočné problémy iluzórne riešiť obsypávaním peniazmi.

Na Slovensku máme skutočne stav, že približne pätina vysokoškolákov odchádza študovať do zahraničia. Vďaka prieskumu To Dá Rozum poznáme aj dôvody, prečo tak robia. Drvivá väčšina ich odchádza do Českej republiky a z nich 91 % uviedlo ako dôvod odchodu lepšie renomé českých vysokých škôl než Slovenských.

Toto naznačuje, že nápad uplácať študentov, aby ostali doma, pravdepodobne nebude fungovať. Odchádzajúcich študentov trápi upadajúca signalizačná hodnota vysokoškolských diplomov na Slovensku a nie štipendiá. A štatistiky im dávajú za pravdu. Počas poslednej dekády sa zdvojnásobil podiel vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí a zároveň poklesol celkový počet študentov o skoro polovicu. To znamená, že na vysoké školy sa dostali aj relatívne slabší študenti a poloprázdne vysoké školy museli v boji o študentov znižovať latku náročnosti. A tak sme v stave, že ak sa chce mladý človek na trhu práce odlíšiť a signalizovať svoje kvality, musí ísť študovať do zahraničia.

Ale keby sme aj predpokladali, že sa nájdu maturanti, ktorých štipendium presvedčí, aby tu ostali, tak bude efekt politiky veľmi otázny. 300 eur mesačne dostanú totižto len študenti bakalárskeho štúdia. Pričom na Slovensku je bakalár nedopečený vysokoškolák, ktorý si po skončení bakalárskej dotácie pokojne odskočí po magisterský titul do zahraničia.

Ono celkovo myšlienka rozdávania „sociálnych balíkov“ pre študentov na Slovensku nedáva príliš zmysel. Po prvé zo všetkých študentov v spomínanom prieskume len 35 % uviedlo lepšie sociálne zabezpečenie ako dôvod odchodu do zahraničia. Po druhé Slovensko je už dnes krajina s výrazne vysokými výdavkami vysokého školstva na „doplnkové služby študentom“, kde patria okrem ubytovania, stravy aj štipendiá. Slovensko dáva na tieto služby 18 % rozpočtu vysokého školstva, pričom ostatné krajiny V4 len 4% a krajiny OECD v priemere 5 %.

Ak chceme naozaj riešiť export mozgov do zahraničia, mali by sme sa zamerať už na dopečených absolventov. Teda namiesto uplácania maturantov, aby ostali študovať domáce, podľa nich horšie školy, by sme sa mali zamerať na prilákanie kvalitne vzdelaných absolventov zo zahraničia. To sa dá rôzne, napríklad ponúknutím daňovo-odvodových prázdnin na 3-5 rokov, keď sa vrátia pracovať a podnikať na Slovensko. Túto politiku by sme mohli zafinancovať zo zdrojov, ktoré sme ušetrili tým, že sme ich nemuseli vzdelávať doma. Na Slovensku stoji vzdelanie jedného vysokoškoláka okolo 20 tisíc eur.

Hospodárske noviny, 9.5.2022