Vyhladovať

Rozpočet zdravotníctva 2022: zajatca, ktorý nespolupracuje, treba najskôr zlomiť.

Predstavte si, že ste finančne zdatný cudzinec, ktorý sa nikdy o Slovensko nezaujímal, a počas zdvorilostnej návštevy našej malebnej krajiny vám ukážu nedávnu históriu rozpočtu pre zdravotníctvo. V roku 2012 malo z verejných zdrojov zdravotníctvo k dispozícii 3,7 miliardy eur. V roku 2022 to je 6,4 miliardy eur. To je nárast o 73%, podstatne viac ako bol za toto obdobie rast ekonomiky (cca 27%), alebo rast miezd (zhruba 50%).

„To nie je zlé!“ vykríknete a z toho výkriku vás poriadne sekne v krížoch. Tak, že musíte vyhľadať lekársku pomoc. A vtedy pochopíte, že niekde je predsa len problém.

Legenda o čiernej diere

Fakt, že absolútne výdavky na zdravotníctvo dlhodobo stúpajú a zároveň sú všetci nespokojní, vedie niekedy aj nás analytikov k tvrdeniam o „čiernej diere“, v ktorej bez stopy zmizne všetko, čo sa do nej dostane. Jednoduché metafory sú chytľavé, ale na vysvetlenie situácie nestačia. Miesto vesmírnych úkazov sa bavme o konkrétnych veciach.

Už 15 rokov nás rôzni predstavitelia vlády kŕmia príbehmi o tom, ako za to môžu „miznúce“ zisky. Na túto tému sa popísali už tony papiera. Ja som o zisku na stránkach .týždňa písal toť v septembri, preto skočím rovno k skutočným dôvodom.

Po prvé, dopyt po kvantite aj kvalite zdravotníckych služieb u obyvateľov rastie. Stačí sa pozrieť, aký podiel tvorí sektor zdravotníctva na ekonomikách západných štátov a aký podiel tvorí u nás. Tento dopyt sa však vo veľkej časti zdravotníctva nemá ako finančne prejaviť. Vidíme to len tam, kde je jasný vzťah medzi peňaženkou spotrebiteľa a službou – stomatológia, niektoré služby v oftalmológii, či kozmetická medicína. No väčšina zdravotníctva je financovaná odvodmi zo mzdy a platbami štátu, ktoré s dopytom spotrebiteľov nemajú žiadnu spojitosť. Okrem iného to vedie k tomu, že zdravotnícki pracovníci sú vysávaní tam, kde dopyt po nich je krytý finančnými prostriedkami. Teda mimo verejný sektor, alebo do zahraničia.

Po druhé, neefektivita. Od masérov a tetiek, až po strašne ťažkopádne investície najmä v ústavnej starostlivosti, ktorých symbolom sú rozostavené a zase zbúrané Rázsochy. Najväčšie a zároveň najmenej viditeľné neefektivity sú však v každodennej prevádzke.

Po tretie, kapitálová diera. Keďže najmä v prípade štátnych nemocníc neexistuje dlhodobé finančné plánovanie, netušíme, aká časť zdravotníctva je ročne „financovaná“ z rezerv na obnovu kapitálu a investície. Nový rozpočet tento stav posilňuje ešte viac tým, že kapitálové výdavky štátnych nemocníc sú takmer úplne vydané na milosť a nemilosť plánu obnovy, čím sa ďalej utužila ich ekonomická nesvojprávnosť.

Adresovanie neefektivity je teda nutná, nie však dostačujúca podmienka na to, aby sa finančná situácia v zdravotníctve zlepšila.

Rozpočet 2022

V súvislosti s rozpočtom zdravotníctva sa vyhýbať slovíčku „kolaps“. Aj keby sa rozpočet znížil na polovicu, „nejaké“ verejné zdravotníctvo by prežilo. Síce by vyzeralo možno ako lazaret pri Verdune, ale existovalo by. Samotné nezvýšenie (ktorého veľkosť závisí od vašej metodiky nazerania na rozpočet) finančných prostriedkov teda môžeme kritizovať z pohľadu nenaplnených očakávaní a sľubov, ale zároveň je to rozhodnutie demokraticky zvolenej vlády, nad ktorým sa dá nanajvýš pokrčiť ramenami. Je tu ale niekoľko ďalších dôvodov, prečo je rozpočet 2022 sklamaním.

Tento rozpočet je dlhoročným vyvrcholením vnášania nestability do systému. Pôvodný „zajacovský“ systém financovania bol ukotvený k vývoju ekonomiky. Keď rástli mzdy, rástli aj zdroje a naopak. Lenže takýto systém politikom nevyhovoval, pretože prakticky neumožňoval so zdrojmi manipulovať. Neskôr im k tomu časť analytikov poskytla príbeh o „procyklickosti“ a nestabilite takéhoto systému. No miesto toho, aby systém viac stabilizovali, napríklad systémom nominálneho poistného, prišli s geniálnym nápadom: celkové množstvo zdrojov sa nebude odvíjať od ničoho, len od politického rozhodnutia (krytého takzvaným programovým rozpočtovaním). Výsledkom je systém, kde ani poskytovatelia, ani poisťovne netušia, koľko peňazí tam bude o tri mesiace, nieto ešte o rok či o tri. Teraz to bolo dotiahnuté do dokonalosti tým, že sa dokonca spätne posúvajú už raz dohodnuté zdroje!

Miesto toho, aby v systéme vznikali vnútorné rezervy, tak ako vznikajú v každom ekonomickom odvetví, jeho finančná nestabilita bola posunutá na maximum. Nechce sa mi veriť, že by Ministerstvo financií nevidelo, čo robí. Napadá ma jediné vysvetlenie, vyhladovať dve súkromné poisťovne von zo systému. Ako prvá síce bude hladovať štátna, ale tam je to jedno, pretože na konci dňa ju štát vždy zachráni z našich daní.

Čo s ním

Návrh rozpočtu je taký, že nepochybujem, že v priebehu roka 2022 príde k dofinancovaniu. Nie nadarmo sú v rozpočte napísané obrovské rezervy s nejasným účelom. Kto zvolí najlepšiu kombináciu kriku, plaču a pochlebovania, ten od Ali Pašu dostane pridané. Asi nemusím hovoriť, že takého fungovanie sektora je tragédiou pre všetkých, vrátane poistencov.

Ale nemá zmysel tento stav personifikovať do osoby ministra financií. Takto to funguje už 15 rokov, aktuálny minister z toho spravil len väčšiu show. Treba zmeniť spôsob financovania celého systému, ako aj fungovanie niektorých hráčov v ňom. Vrátiť pevné percento platby za poistencov štátu, alebo dokonca sa posunúť k systému nominálneho poistného, so záväzným výhľadom aspoň na 3 roky dopredu. Definovať nárok, oceniť ho peniazmi a následne ku nemu zaviesť tvorbu vnútorných rezerv na úrovni poisťovní. Transformovať nemocnice, poskytnúť im štartovací kapitál a vypustiť ich von z ministerského hniezdočka. A v neposlednom rade dať jasný signál potenciálnym investorom, že je verejný záujem, aby prišli do zdravotníctva a investovali v ňom.

Snáď dovtedy nevyhladujeme.  

.týždeň, 17.10.2021