Slovensko dáva na mzdy zamestnancov štátu najviac vo V4 a viac ako priemer EÚ

Súčasný proces vyjednávania o zvyšovaní platov zamestnancov štátu treba vnímať aj v kontexte medzinárodného porovnania. Slovensko vydáva na platy najviac v celej V4 a to nielen ako podiel na celkových výdavkoch verejnej správy ale aj ako podiel na HDP. V týchto porovnaniach dáva SR viac ako je priemer EÚ.

Ešte v roku 2015 predstavovali platy verejných zamestnancov 8,9 % slovenského HDP a zhltli 19,5 % verejných výdavkov. Minulý rok to už bolo 11 % HDP a 23 % verejných výdavkov.

Tento vývoj a postavenie Slovenska v porovnaní vyššie nie je prekvapením. Počet zamestnancov verejnej správy v posledných 10 rokoch neustále rastie.¹  Pribudlo 47 tisíc zamestnancov, to je nárast 10,5 % zamestnancov. To sa pochopiteľne prejavilo aj v raste celkových nákladov na mzdy zamestnancov štátu, ktoré sa v uvedenom období zdvojnásobili. Príčiny tohto vývoja sú stále tie isté. Neefektívna digitalizácia, skostnatenosť a neefektívny manažment verejného sektora a predovšetkým množstvo zbytočných úloh, ktoré zamestnanci verejného sektora musia vykonávať. 

 
Rast výdavkov na mzdy sa prejavil aj v silnejšom raste priemernej mzdy vo verejnom sektore ako v súkromnom sektore. Podľa odhadov makrovýboru Ministerstva financií by mala byť priemerná mzda v tomto roku vo verejnom sektore vyššia o 279 eur (19 %) než v súkromnom sektore.
 

Požiadavka odborov na zvyšovanie platov predstavuje podľa ich odhadu 1,5 mld. eur, išlo by o 11 % medziročné zvýšenie mzdových výdavkov.²  Nárast výdavkov na mzdy nie je v kontexte uplynulého zvyšovania platov, poklesu rastu inflácie, medzinárodného porovnania a predovšetkým rekordného deficitu verejných financií ospravedlniteľný.

Z pohľadu udržateľnosti verejných financií ale aj kvality verejných služieb je potrebné pristúpiť k znižovaniu počtu zamestnancov štátu a to predovšetkým pomocou znižovania množstva činností, ktoré tento sektor vykonáva. Takto získané úspory by mali byť použité na znižovanie deficitu štátu, čiastočne na selektívne zvyšovanie miezd vo verejnej správe (napríklad tabuľkové mzdy pod úrovňou minimálnej mzdy). 

Vládny návrh na poskytnutie jednorazového 500-eurového príspevku by predstavoval v budúcom roku dodatočné náklady 200-250 mil. eur. Je to výrazne menej nákladné riešenie, ako požiadavka odborárov, a jeho financovanie by bolo možné pri znížení počtu zamestnancov štátu o 1,4 %. Vzhľadom na nedostatok zamestnancov na trhu práce a nízkej miery nezamestnanosti nebol nikdy lepší čas na prepúšťanie vo verejnom sektore ako je dnes. 

Najhorším prístupom k riešeniu súčasného sporu o platy by bolo zvyšovanie platov financované zvyšovaním daní. Väčšinu dodatočného daňového bremena by musel zaplatiť súkromný sektor, čím by sa spomalil rast ekonomiky a ešte zvýšil rozdiel v platoch súkromného a verejného sektora. Daňoví poplatníci by tak museli viac prispievať na nízko efektívne verejné služby. 

Dáta k článku si môžete stiahnuť tu.

Článok je ďalšou zo série správ INESS upozorňujúcich na priestor na šetrenie vo verejných výdavkoch, ktoré by malo predchádzať prípadnému zvyšovaniu daní.  #ZdaneNIE

1) Sektor verejnej správy sa kvôli zmene metodiky rozširoval o viaceré štátne podniky, ktoré predtým vo verejnom sektore neboli zaradené. Väčšina týchto zmien sa však udiala pred rokom 2015.

2) Nie je jasné, či v tomto prepočte KOZ je zahrnuté zvyšovanie platov všetkých zamestnancov. Lekárom sa platy zvyšujú podľa platového automatu, ozbrojené zložky majú vlastné kolektívne zmluvy.